Category
Niekedy, samy od seba, sa vzťahy zmenia bez varovania. Bez hádok, bez dramatických rozchodov, bez toho, aby prišiel ten povestný „tresk“. Jedného dňa (a samu ťa to prekvapí) si jednoducho uvedomíš, že to už nie je ono. Že tam, kde kedysi bývalo teplo, je teraz chlad, a tam, kde kedysi bola starostlivosť, sa usadil nezáujem. A niekedy sa stane, že ani nevieš, kde presne sa to pokazilo.
Viem, ako sa cítiš. Viem, že každé ráno vstávaš s nádejou, že dnes sa niečo zmení. Že dnes ti konečne dá to, čo si mu dávala ty. Lásku. Bezvýhradnú, čistú, úprimnú. No namiesto nej dostávaš len úlomky, malé čiastočky, ktoré ti nedokážu zaplniť prázdno, čo sa ti usadilo v duši. Čím dlhšie to trvá, o to viac získavaš pocit, že si to pokazila ty. Že ty môžeš za všetko, čo v tomto vzťahu nefunguje…
Určite to poznáš. Ten pocit neistoty, keď nevieš, na čom si. Ticho, ktoré nasleduje po jeho odchode, a otázky, ktoré ti víria v hlave. „Prečo ma neľúbi tak, ako ja ľúbim jeho?“ „Čo ešte musím urobiť, aby si uvedomil, akú hodnotu pre neho mám?“ Možno si myslíš, že si mu dala všetko, čo mohol chcieť. Možno stále dúfaš, že sa jedného dňa zmení, že pochopí, že TY si tá pravá.
Poznáš ten pocit, keď ťa srdce ženie k tomu, aby si sa snažila viac? Nahovára ti, že ak budeš lepšia, krajšia, ústretovejšia, on si to raz všimne? Že ak sa na chvíľu staneš niekým iným, vzťah sa napraví? Vôbec totiž nie je ťažké podľahnúť pocitu, že za toxickú lásku môže naša nedokonalosť. Práve naopak, je to dosť častý jav… A tak investuješ všetko. Svoju energiu, čas, city. Robíš všetko, čo je v tvojich silách, no stále cítiš, že to nestačí.
Sľúb mi, že ku mne budeš vždy úprimný. Sľúb mi, že ma nikdy nenecháš žiť v ilúzii, ktorá by bola len tienistým odrazom pravdy. Pretože láska, ktorú si s tebou predstavujem, nesmie byť založená na klamstvách. Viem, že to bude znieť zvláštne. Ale nechcem ťa za každú cenu. Nechcem ťa za cenu toho, že v našom vzťahu stratíme samých seba. Že sa budeme viac trápiť ako milovať, viac si ubližovať, než sa navzájom chrániť. Nechcem ťa za cenu toho, že si budeme klamať…
Dlho som hľadala tie správne slová, ktorými by som si pred sebou ospravedlnila, prečo som odišla. Nie preto, že by som pochybovala o svojom rozhodnutí, ale preto, že som chcela pochopiť samu seba. Chcela som si to sama pred sebou obhájiť, aby si ma nelákal späť. Až časom som si uvedomila, čo bolo pravým dôvodom. A hoci je úplne banálny, predsa len mi trvalo, kým som ho pomenovala…
