Kategória
Neviem, na čom sme… Je to komplikované. Musím mu dať čas. Raz sa to zmení…
Spomínam si na obdobie, kedy som si tieto vety hovorila aj ja. Tíšila som nimi svoje boľavé srdce a sama pred sebou ospravedlňovala niekoho, kto mi nestál ani za pozdrav, nieto ešte za prebdené noci. Zdá sa mi to ako príliš dávna skúsenosť na to, aby to bola pravda. Možno je to tým, že som odvtedy toho toľko pochopila…
Malá pripomienka nikdy nezaškodí… Pretože čím viac sme vystavené nejakému tlaku, tým viac sa mení náš pohľad na realitu. Možno poznáš ten pocit, kedy sa obzrieš späť a trpko sa pousmeješ nad tým, ako si sa mohla toľko trápiť… Veď dnes sa ti to zdá ako úplná maličkosť. Problémy však majú jedu zvláštnu schopnosť – čím dlhšie im čelíme, o to viac ich vnímame ako horšie. A tak sa veľmi ľahko môže stať, že zabudneme na to, na čom by nám malo vždy záležať… Zabudneme na seba…
Dovolím si tvrdiť, že s týmito myšlienkami a im podobnými sa potýka väčšina ľudí… Život sa prehupne do neskoršej tridsiatky, mladosť sa nám zdá byť príliš vzdialená a to, čo sa odohráva okolo nás sa akosi nestotožňuje s predstavou, akú sme o súčasnom živote v minulosti mali. Veľmi ľahko sa môže stať, že sa ocitneme v blízkosti partnera, o ktorom vieme, že to nie je ten „najpravejší“, no zároveň nás kvária pochybnosti, či len zbytočne nevymýšľame…
Občas na niektoré veci zabúdame. A občas ide práve o tie najpodstatnejšie „životné múdra.“ Zacyklíme sa v tom nesprávnom vzťahu, podľahneme ilúziám, v ktorých figuruje strach, prestaneme si veriť alebo sa zabudneme na to, čo všetko sa v nás skrýva… Vtedy robíme také kroky, ktoré nás zavedú do ešte väčšieho problému, nešťastia alebo len proste ešte viac sťažia našu súčasnú situáciu. A tak nie je na škodu, ak si raz za čas nejaké banality pripomenieme…
Taký milý človek… On by to predsa nikdy neurobil. Nie je možné, aby sa niečo také stalo. Buď si to vymýšľa, alebo za to môže ona sama. Bohvie, ako to bolo… Je na neho naštvaná, tak ho chce očierniť… Poznám ho, nie je toho schopný…
Vážení, toto sú slová, ktorými ubližujeme. Niekomu, komu už ublížené bolo alebo sa mu stále ubližuje. Toto sú vety, ktorých sa tí najzraniteľnejší boja omnoho viac ako nebezpečenstva, ktorému sú vystavení.
Ako spoznáš, že je to ten (ne)pravý? V prvom rade si musíš uvedomiť, že to nespoznáš hneď. Čo je obrovsky dôležité! Jednoducho, ak ideš s niekým do vzťahu, môžeš na ňom spoznať akurát len to, že to môže byť potencionálny kandidát na pána Pravého. Ale to, či ním naozaj je, spoznáš až vo vzťahu s ním – v praxi. Tak, ako to spozná aj ten druhý pri tebe…
