Kategória
Nedávno som na našom FB zachytila jeden komentár, v ktorom bolo: Všade sa píše len odíď! Odíď odtiaľ, kde nie si šťastná… Ale nikde sa nepíše Ako. Ako odísť, keď si niekde, kde ťa zraňujú, ale stále miluješ? A dúfaš? A naozaj nevieš, či ešte počkať alebo naozaj za sebou zabuchnúť dvere. A čo ak ich zabuchneš priskoro a zahodíš tým vzťah, ktorý mohol byť tvoj osudový?
Milovala som… Už sa to dnes nebojím priznať ani sama pred sebou. Nemám dôvod skrývať to, čo bolo, hoci mám za sebou mesiace, počas ktorých som túto myšlienku negovala. Myšlienku na teba, na toho muža, ktorý práve prešiel pred mojím autom netušiac, kto sa skrýva za volantom vozidla, čo mu tak dobrosrdečne dalo prednosť na priechode. Rovnako ako som ja netušila, kto sa o chvíľu rezkým krokom prejde pred mojou kapotou…
Drahá, buď, prosím, ŽENOU… Tento článok som chcela napísať už veľmi dávno, no vždy sa mi nejakým spôsobom podarilo NEdodržať vlastné rady, a úprimne? Nechcela som byť pokrytecká v zmysle, že vám tu budem niečo kázať a popritom sama nežijem tak, ako si myslím, že by sme všetky žiť mali… A teda i na základe tejto skúsenosti viem, že stať sa skutočnou ženou je proces.
Milovať ženu je iné, ako milovať dievča… Je medzi nimi totiž obrovský rozdiel. Na rovinu? Milovať dievča je jednoduchšie. No milovať ženu, ktorá si už určite prešla nejakým peklom, ktorá už bola zlomená, ktorej dôveru ľudia už určite nie raz zneužili, ktorá musela byť už niekoľkokrát silná aj za iných, aj keď mala pocit, že ju bolí i dýchanie…
K tejto téme by mala čo-to povedať asi každá jedna z nás. Ja však cítim, že u mňa to stále neutícha a mám ešte čo povedať tomuto svetu. Chcem odhaliť svoje rany a podeliť sa o ne s vonkajším svetom. Možno aj preto, že ak toto isté niekto zažíva, nechcem, aby si myslel, že je v tom sám… Nikdy nie si na problémy sama. Navštívila som už asi všetky fázy, alebo teda skôr ich navštívilo moje sebavedomie… Raz hore, dolu, hore, dlhšie dolu a takto to išlo ako na húsenkovej dráhe.
Keď som bola až po uši zamilovaná a v tej láske som sa úplne strácala, nebolo mi pomoci. Držala som sa jej ako kliešť, pretože som sa mylne nazdávala, že toto je to, čo chcem. To, čo potrebujem, musím mať, lebo inak… Sa mi ten môj svet totálne zrúti. Lebo budem sama… A keďže som sa tej samoty bála ako čert kríža, nemala som inú možnosť, len milovať. Milovať človeka, ktorý nemiloval mňa. Veľmi zlý scenár, ja viem. Spätne ho zo svojho života škrtám, hoci som si na jeho písaní dala v minulosti tak veľmi záležať…
