Kategória
Nikdy som nemala pocit, že v mám rodičoch tých najlepších priateľov. Náš vzťah bol vždy akýsi… Kostrbatý. Raz hore a raz dole. Svetlejšie chvíľky striedali tie poriadne temné.
Na detstvo mám len pár pekných spomienok, kedy ma opantal pocit, že je všetko tak, ako má byť, no za to tie nepekné momenty neviem doteraz vyhnať z hlavy. A myslím si, že aj to nás ako si odcudzilo…
Pocit, že sa musím snažiť viac. Výčitky, že asi nie som dokonalá a vlastne ani priemerná, pretože inak by vzťah s tým mužom nebol taký komplikovaný. Sebatrýznenie vychádzajúce zo skutočnosti, že sa mi nedostáva takej lásky, akou som ja schopná milovať… Neopätovaná alebo len čiastočne opätovaná láska má toľko nástrah, že ich dlho po ukončení vzťahu nedokážeme spočítať na prstoch všetkých rúk, ktoré sme kedy v dave námatkovo zazreli. Pretože neopätovaná láska je snáď ešte nebezpečnejší cit ako nenávisť.
Hnev, frustrácia, mrzutosť a plno iných negatívnych prívlastkov. Veľa z nás sa už určite s hnevom stretlo. Ja mám pocit, že sedíme spolu na káve každý jeden deň a dokonca niekoľko hodín. Rozprávame sa o živote, bežných veciach i starostiach, ale niekedy mám toho dosť. Nejdem sa tu sťažovať, iba chcem zdôvodniť, prečo mám náladu tam, kde ju mám. Striedanie s hnevom a smútkom je posledné dni u mňa na takej bežnej báze, by som povedala. Stále si kladiem jednu otázku, kedy prestanem byť dobrým človekom a kedy to tí druhí prestanú zneužívať?
Viete, čo bolo najťažšie na mojom poslednom vzťahu? Povedať si dosť… To bolo to najťažšie, najnáročnejšie, najzložitejšie, najbolestivejšie, a tak mi to, logicky, trvalo aj najdlhšie. Bolo to také moje „naj“, rovnako ako vlastne aj celý vzťah. Dnes prehrabávajúc sa v týchto spomienkach sa sarkasticky pousmejem, avšak vtedy to úsmevné nebolo. Pravdaže… Ako inak… Pretože som tým žila. Tým vzťahom, tou bolesťou aj láskou. A sama si nie som istá, čo bolo silnejšie – či bolesť, alebo láska.
Viete, naozaj rada by som sem napísala nejakú zázračnú radu, ktorá vám pomôže rozchod alebo rozvod prekonať naozaj ľahko. Nič také však neexistuje…
Existuje ale plno malých-veľkých právd, ktoré keď si ich uvedomíme, nám celý ten proces dosť uľahčia…
Nedávno som videla citát, ktorý znel nejako takto: Milovali sme sa, ale urobili sme to zle… Neviem, prečo, ale aj keď je to už snáď večnosť, vždy si pri podobných myšlienkach spomeniem len na jedno jediné meno. Mužov v mojom živote bolo viac, no jeden z nich je pre mňa nezabudnuteľný, aj keď je minulosťou… A možno každému z nás ostane v srdci vyryté jedno takéto meno…
