Kategória
Dnešný článok by som chcela venovať ľuďom, ktorí sa s čistým srdcom do niekoho zamilovali, no ich láska bola daným človekom len zneužitá. Chcela by som ho tiež venovať tým, ktorým sa to, vďakabohu, ešte nestalo a varovať ich, aby boli naozaj pozorní, komu sa celí slepo odovzdajú. Pretože ani ja som kedysi neverila, že ma niekto dokáže s pokojným svedomím proste len tak použiť…
Už vám to niekto povedal? Alebo vám niekto blízky povedal, že mu to niekto povedal? Tento článok som sa rozhodla napísať, lebo aj mne to kedysi niekto povedal… A vtedy som si pomyslela: Blbosť! Vyhovára sa. Nevie, ako mi má povedať, že ma nechce, tak mi povie toto… Kravina. Buď niekoho chceš, alebo nechceš a nie je nič medzi tým, hovorila som si…
Rozchod nie je príjemná skúsenosť. Je to obdobie, ktoré si viac než akékoľvek iné žiada jednu podstatnú vec – aby sme sa sústredili na seba. Aby sme si našli čas a počúvali svoje myšlienky. Aby sme si dopriali okamihy prežité len sami so sebou. Pretože práve rozchod nás núti k neúprimnosti. Pohrozí nám samotou, „povyhráža sa“ nám spomienkami, ktoré naše oči zaplavia slzami, dôsledkom čoho sa ocitáme v nápore pocitov, čo nás mnohokrát privedú k tým nesprávnym rozhodnutiam.
Rozchody sú jedna z najťažších vecí, aké nás v živote vôbec môžu stretnúť. No pravdou je, že my sami si ich robíme ešte ťažšími… A je úplne jedno, či ste vzťah ukončili vy alebo ste tou osobou, ktorá „dostala košom“.
Mám za sebou obidva scenáre a naozaj neviem povedať, ktorý z nich je horší – ťažší.
Tento týždeň je na našom webe celý „o nás.“ O tebe, o mne, o nás všetkých a o tom, čo práve cítime, no nevieme o tom hovoriť.
O našich strachoch, životných pádoch, zisteniach, ktoré nás zaboleli, no poučili. O tom, čo sa v nás skrýva, čoho sa možno i bojíme, čo schovávame pred ostatnými, pretože sa bojíme ich reakcie. O tom, čo je v živote nepodstatné a čo je naopak najdôležitejšie…
Keď som sa po rozchode vyhrabala z toho najväčšieho citového bahna, zistila som, že vlastne ani neviem, vďaka čomu som z toho zrazu „vonku“. Bol to tak pomalinký, plynulý a vskutku i nevedomý proces, až ma samu prekvapilo, že je to zrazu skutočnosť. A tak som začala pátrať… Analyzovať, pýtať sa, porovnávať, hľadieť do minulosti aj skúmať prítomnosť. Veď predsa po rokoch toho utrpenia sa nemohol stať zázrak, alebo?
Podľa čoho vieme, že nás niekto skutočne miluje? - Ulomky zeny
ulomkyzeny.sk
Odkedy píšem pre Úlomky a mám tendenciu sa tým chváliť všade, kde sa len dá, stal som sa v očiach iných akýmsi vzťahovým...
