Kategória
Po každom sklamaní vo vzťahu sme také prázdne, nedôverčivé a plné predsudkov voči mužom, ktorí sa k nám čo i len priblížia, že už nemáme silu snažiť sa nadväzovať žiadne nové kontakty. Každá žena si aspoň raz v živote povedala, že bude radšej sama a už nikdy si k telu žiadneho muža nepustí. Obvykle však bývame zranené kvôli niekomu, kto si to vôbec nezaslúži. No vtedy si to samy neuvedomujeme.
Príliš často sa o niekom sebavedomom hovorí ako o osobe, ktorá je pokrytecká, arogantná a príliš zahľadená do seba. Pojem sebavedomie je u nás stále spojený s viac alebo menej negatívnymi charakterovými vlastnosťami. Pritom ja sebavedomého človeka vnímam úplne inak. Je to niekto, kto si jednoducho zvolil seba. Napriek všetkému, čo sa mu udeje, sa snaží „iba“ prežiť a vyviaznuť zo všetkých okolností bezbolestne.
Každý z nás sa raz za čas potrebuje zastaviť a zamyslieť. Nad sebou, nad inými ľuďmi, nad šťastím i trápením, ktoré v poslednej dobe pociťujeme v duši. No len málokto si tento luxus dopraje – proste sa len zastaviť v zhone, ktorý sme si okolo seba vytvorili, aby sme mohli zvážiť, či sme šťastní a či sa rovnako (ne)spokojne budeme cítiť aj zajtra. Niekedy nám dôležitosť tohto momentu musí pripomenúť navonok cudzia tragédia, niekedy nás k tomu dovedie vlastné zúfalstvo. No väčšinou je už vtedy neskoro…
Kdesi v kútiku duše som to cítila. To, že smerujeme tam, odkiaľ už nebude možné vrátiť sa späť. Vedela som, že ak to raz nastane, bude to znamenať úplný koniec. Nie môj, nie tvoj, ale náš. A tak ma tento blížiaci sa moment strašil vždy, keď som si to predstavila. Desila som sa toho, pretože som si bola istá, že keď v mojom srdci zavládne prázdno, už ho nič nevyplní.
Niektoré veci ma dokážu zamrzieť. Napríklad to, ako často sa ľudia pchajú do života niekoho iného a dávajú mu „dobré“ rady, pričom si vôbec neuvedomujú, aké to môže mať následky. Asi ste už aj vy počuli otázky typu: Kedy bude bábätko? Kedy sa zoberiete? Kedy si niekoho nájdeš? Kedy dáš výpoveď v tejto v práci a začneš si hľadať niečo „lepšie?“ Kedy budeš bývať vo vlastnom? Kedy, kedy, kedy…?
Ešte pred pár rokmi by som sa zamýšľala nad tým, že kvôli tomu, ako sa správam, môžu mať iní o mne mylnú mienku. Dnes mi to je jedno. Úplne jedno. Naučila som sa, že názor iných mi môže byť ukradnutý, pretože žiaden názor ešte nikdy nezaplatil nijaký účet a ani nezachránil žiadny život. Tým pádom sú pre mňa bezcenné, vďaka čomu sa mi žije ľahšie. Viem, že niekedy pôsobím ako žena, ktorá nad mužmi ohŕňa nos. Ale nie je to tak…
