Category
Niektoré veci ma dokážu zamrzieť. Napríklad to, ako často sa ľudia pchajú do života niekoho iného a dávajú mu „dobré“ rady, pričom si vôbec neuvedomujú, aké to môže mať následky. Asi ste už aj vy počuli otázky typu: Kedy bude bábätko? Kedy sa zoberiete? Kedy si niekoho nájdeš? Kedy dáš výpoveď v tejto v práci a začneš si hľadať niečo „lepšie?“ Kedy budeš bývať vo vlastnom? Kedy, kedy, kedy…?
Ešte pred pár rokmi by som sa zamýšľala nad tým, že kvôli tomu, ako sa správam, môžu mať iní o mne mylnú mienku. Dnes mi to je jedno. Úplne jedno. Naučila som sa, že názor iných mi môže byť ukradnutý, pretože žiaden názor ešte nikdy nezaplatil nijaký účet a ani nezachránil žiadny život. Tým pádom sú pre mňa bezcenné, vďaka čomu sa mi žije ľahšie. Viem, že niekedy pôsobím ako žena, ktorá nad mužmi ohŕňa nos. Ale nie je to tak…
Snaha je vynikajúca „vec.“ Dokáže nás priviesť do vytúženého cieľa, vie náš život obohatiť o momenty naplnené šťastím, kedy si povieme, že hoci to bolo ťažké, stálo za to… Ale niekedy je snaha to najhoršie, čo môžeme urobiť. Naozaj. Predovšetkým sa to týka snahy, ktorá by mala prinútiť niektorých ľudí inak konať. Viac si nás vážiť. Viac nás počúvať, konečne k nám niečo začať cítiť. A toto je ukážková situácia, v ktorej akékoľvek snaženie jednoducho nemá cenu…
Tento text bude trochu iný ako moje predošlé. Nebude o vzťahoch. Teda vlastne bude… Ale o trochu iných vzťahoch, o akých zvyknem písať. Zväčša boli moje riadky o láske. Partnerskej, mileneckej a dokonca najčastejšie o takej, ktorá sa skončila zlomených srdcom, pretože niekto ľúbil viac, niekto menej, niekto vôbec, niekto lásku nechcel, no chcel to pekné, čo spolu s ňou ruka v ruke chodí. A dnes som si uvedomil, že jedným zlomeným srdcom sa život nekončí. Vlastne som to vedel omnoho skôr, ale nakoľko mám práve teraz v duši o niečo viac bolesti ako obvykle, prišiel som na to, že na rozdiel od zlomeného srdca, táto sa asi nikdy nevylieči.
Dlho som premýšľala nad tým, ako by vyzeral môj život, ak by som nikdy nestretla… Muža, ktorý mi dokázal, že láska dnes nie je samozrejmosť. Niekoho, o kom som si myslela, že ak niektoré veci budem prehliadať, všetko sa raz zmení. Pochopí, že ho nik nebude milovať viac ako ja. V noci, kedy som mala cítiť iba jeho blízkosť, som mu namiesto toho hľadala ospravedlnenia. Niekedy ležiac vedľa neho a inokedy utápajúc sa v samote a tichu, ktoré dokázal prekričať len neporiadok v mojej duši.
Viem, že to dnes so mnou nie je jednoduché. Uvedomujem si to každým dňom a ver, že mám kvôli tomu často výčitky. Jednoducho sa vo mne odohrávajú procesy, ktoré ma zaskočia tak, že ich nedokážem včas zastaviť. Strach prichádza vtedy, kedy by som mala pociťovať odvahu a radosť. Ak mi niekto preukáže svoje city, cúvnem, a možno to niekedy vyzerá, akoby som prejavmi náklonnosti opovrhovala…
