Category
Možno ti je jedno, čo sa stalo. Možno si si vydýchol, že je koniec a tento problém sa ťa viac netýka. Možno máš zo seba dokonca dobrý pocit, možno sa bojíš byť k sebe úprimný a povedať si, že si urobil chybu. No i tak ideš ďalej. S akoukoľvek emóciou, s akýmikoľvek plánmi do budúcnosti. Či už je to ľahostajnosť, pýcha, alebo neistota…. Na tom teraz skutočne nezáleží.
Hovorí sa, že do zdravého vzťahu nikto tretí nevstúpi. O to viac som bola prekvapená, ak sa to v tom mojom vzťahu stalo. Najprv prišla potupa, strach z budúcnosti a potom… Potom sa vo mne aktivoval – nazývam to – bojovný mód. Skutočne som si myslela, že je to moja chyba. Že musím napraviť to, čo som pokazila, a zabojovať o neho. A dnes? Dnes viem, že som urobila hlúposť, ktorá len zbytočne predlžovala moje trápenie. A poviem ti prečo…
Milá žena, možno ti práve poviem niečo, čo potrebuješ počuť. Možno ti moje slová dokážu, že máš na výber, že nie je tvojím osudom žiť spôsobom, akým žiješ teraz, a cítiť to, čo dnes cítiš. Možno sa rozplačeš, možno začneš hľadať v mojich riadkoch skryté metafory a možno sa na mňa i nahneváš a povieš si, že ti klamem, pretože človek, ktorého srdce je zatienené bolesťou, ľahko zabudne na to, že si zaslúži viac. Že si zaslúži pokoj a lásku, svet, ktorý je čistý a priezračný, nie naplnený zmätkom.
Občas je ťažké uveriť v existenciu niečoho, čo nám ukázalo svoju nestálosť, premenlivosť a možno i faloš. Občas je ťažké veriť, že si zaslúžime to, čo nás už roky obchádza, a je tak ľahké podľahnúť pocitu, že pre nás to nie je určené. Občas strácame silu, odhadzujeme nádej, prichádzame o ilúzie. A to len preto, že sme nemali šťastie. Šťastie na lásku, na ľudí, na to správne, na to pravé…
Ťažko sa mi hľadajú slová. Pretože občas je náročné pretaviť do slov to, čo cítime. Priznávam, že som sa tejto situácii chcela vyhnúť. Dlho… Strašne dlho… Priam sa mi zdá, že aj celé veky, hoci v skutočnosti ide len o pár desiatok mesiacov. Presne tie však teraz splácam. Smútkom za lásku, ktorej som verila až príliš. Dnes platím za svoje srdce, ktoré verilo, že sa raz niečo zlepší. Dnes splácam svoju dôverčivosť a áno, aj naivitu…
Vzťah, v ktorom sa necítiš komfortne, pretože hoci sa snažíš viac, stále ťaháš za kratší koniec. Premýšľaš nad rozchodom, lenže stále nevieš, či je to výkrik o pomoc alebo skutok z pomsty, ktorý mal tohto muža iba „prebudiť“. Proste ten rozchod nechceš, chceš len, aby to bolo také, aké si si to vysnívala. Keď sa však k tomu konečne odhodláš, zistíš, že na tvoj odchod nezareagoval tak, ako by si chcela, a navyše – potrestala si tým iba sama seba. Chýba ti, a veľmi. Nedokážeš takto žiť, pretože s ním to nejde a chceš od vzťahu viac, no bez neho to už nejde vôbec…
