Úlomky

Každý z nás si vo svojej duši nosí niečo, čo ho ťaží, a ani za svet sa s tým nikomu nepriznáme. Niekedy vlastne ani nevieme, prečo sa občas cítime tak, ako sa cítime – nahnevá nás úplná maličkosť, znenazdajky príde smútok, z ničoho nič bojujeme so slzami. A to všetko vypovedá len o tom, že nás niečo trápi. Niečo, čomu nevenujeme prílišnú pozornosť, prípadne žiadnu, pretože vieme, že nie je v našich silách zmeniť to. Avšak všetko má riešenie a niektoré z nich prichádzajú vtedy, keď ich najmenej čakáme.

Čítať vaše príspevky, ktoré nám posielate do nášho aj vášho blogu, pripomína listovanie v knihe, v ktorej sa nachádzajú tisícky príbehov. Mnohokrát si povieme, že sme niečo podobné prežili i my, prípadne si spomenieme na niekoho, kto nám rozprával rovnakú skúsenosť. A vďaka tomu máme pocit, že hoci je svet obrovským miestom, čosi nás všetkých predsa len spája, pričom nezáleží na tom, kto sme, koľko máme rokov a aké máme ambície. Naším spoločným menovateľom je túžba po pokojnom živote, po láske a po tom, aby sme viac neboli sklamaní, keď sa nám vzťah rozbije. Jednoducho… Nejde o to, kým sme. Všetci chceme milovať a byť milovaní…