Category
Som typ človeka, ktorý málokedy ľutuje niečo, čo sa už stalo. Načo sa mám zaťažovať vecami, ktoré už patria do minulosti a aj tak ich nezmením? Nehovorím, že sa mi všetko podarí. Niekedy urobím obrovskú hovadinu… Ale radšej sa budem o pár rokov chytať za hlavu a smiať sa na tom, ako by som si mala roky klásť otázky:
Viem, že jeho meno by si už najradšej ani nevyslovila a že by si si z mysle zmazala všetky spomienky, v ktorých sa objavuje. No zároveň viem aj to, že ak by sa dalo, šepkala by si jeho meno v tme pritom, ako sa k nemu túliš, a o tie spomienky, ktoré s ním máš, prísť nechceš. Sama sa strácaš v tom, čo sa v tebe odohráva, a máš pocit, že chceš všetko, no zároveň nič.
Život stojí za viac. Život, ktorý žiješ, je dar. Každý jeden nový deň je tvojou novou šancou. Život naozaj stojí za to, aby si ho žila každý deň naplno.
Vieš, naozaj stojí za viac než len za to, aby si oplakávala niečo, čo bolo a čo sa z akéhokoľvek dôvodu skončilo.
Občas ma zaráža, ako niektorí muži dokážu rozprávať o svojej partnerke. Sú z toho vzťahu unavení, podráždení a vyčerpaní, a tak pri pive s kamošmi na ich polovičku nepadne jedno jediné pekné slovo. Áno, aj muži sa rozprávajú o vzťahoch, aj keď nie tak kvetnato a dlho, ako to robia ženy, ale predsa len sa niekedy reč zvrtne aj smerom k našim frajerkám či manželkám.
To, že láska bolí, že je komplikovaná a často i strastiplná, sme všetci počuli už veľakrát. Každý z nás sa minimálne raz v láske popálil, pocítil, aké to je, keď bol zamilovaný do nesprávnej osoby. Nesprávnej pre neho či pre ňu…
A práve o to ide.
Každá z nás má takú kamošku, ktorá je magnet na ten nesprávny typ mužov. Na mužov, akých sme nikdy nechceli, no keď sme ich stretli, stali sa z nich tí, ktorých chceme hneď. Okamžite a na celý život. Práve pri nich sa meníme zo zlých dievčat na dobré ženy, ktoré sú ochotné ukázať im, že naša láska je skutočne to jediné, čo potrebujú… Ale pravda je niekde inde.
