Category
Viem, že už prestávaš dúfať… že raz príde ten pravý. Viem, že ťa predošlé sklamania zničili natoľko, že už na pravú lásku ani neveríš a pozeráš sa na svet úplne inak ako kedysi, keď si ešte dúfala a mala si na očiach nasadené ružové okuliare. Už ani neveríš, že ho raz stretneš… Ale chcem, aby si vedela, že nikdy nič nie je stratené. Každého si raz láska nájde a ukáže mu, prečo sa toľkokrát musel popáliť.
Hovorí sa, že ten, kto chce porozumieť žene, musí si na to vyhradiť dva životy dopredu. Nerobiť nič iné, len blúdiť hlbinami ženskej duše, robiť si detailné poznámky a následne na to ich hrubou červenou fixkou aj škrtať.
A nakoniec…
Láska je niečo, o čom sa rozpráva tak veľa… Túži po nej každý, no keď sa okolo nás mihne, mnohokrát nevieme, ako s ňou naložiť. Prekvapí nás tým, že sa vďaka nej zrazu ocitneme v pozícii, na ktorú nie sme pripravení. Láska totiž nie je len o pocite blaženého zamilovania. Milovať neznamená prijímať len to pekné… A to je čosi, s čím zväčša nepočítame.
Čoraz viac mám pocit, že mi je tento svet cudzí. Pripadám si v ňom sama a osamelá, hoci ma obklopuje veľké množstvo ľudí. Avšak… Z úsmevov cítim faloš a za každým pekným gestom vidím nepekný zámer. Slová stratili úprimnosť, pohľady sú chladné a objatia nehrejú tak ako kedysi. Každý sleduje len svoj cieľ a zabúda na to, že na druhej strane je tiež ľudská bytosť, ktorá má svoje pocity.
Nikdy by nám možno nenapadlo, že to budeme práve my, ktoré sa nebudú vedieť odtrhnúť od niečoho, čo už nemá budúcnosť. Od niečoho, o čom vieme, že sa to už skončilo… Od niečoho, čo nás už len zraňuje a neprináša nám okrem bolesti nič iné. Žiadny pocit radosti či pokoja. Nič iné okrem smútku už nezostalo…
Viem, že raz príde ten deň, kedy sa my dvaja opäť stretneme. Náhodne. Nečakane a bez toho, aby sme to plánovali alebo aby sme sa tomu vyhli. Nie som istá, ako sa budem cítiť, keď sa to stane. Ale jedno viem určite… Ak sa raz stretneme a nik z nás na to nebude pripravený, bude to úplne iné, ako to bolo doteraz.
