Category
Niekedy som mala sto chutí sa rozbehnúť a poprosiť ťa, aby si mi odpustil… Mala som chuť kričať prepáč do celého sveta. Bola som odhodlaná spraviť všetko, ale časom som si uvedomila, že by to už aj tak neznamenalo nič. Vieš, niekedy v živote spravíme veci, ktoré neskôr budeme ľutovať.
Mnohokrát si lásku zamieňame za niečo, čo sa na ňu len podobá. Niekedy je tá podobnosť väčšia, inokedy úplne malá, ale aj to nám ženám, ktoré sme si nechali poblázniť hlavu, bohato stačí. Vieš, niektoré z nás stretnú človeka, ktorý nemiluje našu osobnosť. Nedíva sa nám do očí s láskou, ale skôr s túžbou a s pobavením. Jednoducho sa zamiloval do pocitu, že je milovaný…
Občas, naozaj občas, si aj po toľkom čase sadnem do kresla, otvorím si víno a premýšľam. Myslím si, že na tom nie je nič zlé, pretože už na teba nemyslím často a už vôbec na teba nemyslím ako na niekoho, koho by som stále nejakým spôsobom ľúbila. Ide skôr o to, že ma vzťah s tebou zmenil.
Je smutné za sebou zanechávať nedokončené príbehy. Ale niekedy o tom nerozhodujeme my. Niekedy nás osud odveje iným smerom príliš rýchlo. A už nikdy sa nedozvieme, čo by sa stalo, keby… Treba uznať, že občas je lepšie jednoducho nevedieť, čo by sa stalo. Vieme, že príbehy sa nerozdeľujú iba na dobré a zlé.
Sem-tam jednoducho stretneme ľudí, s ktorými to nie je ono, nech robíme čokoľvek. Cítime sa nedocenení, zdá sa, že im snáď nikdy nevyhovieme, a chceme, aby nám poskytovali toľko citu, koľko aj my im. Ale to akosi nejde… Práve kvôli nim začíname o sebe pochybovať a nachádzame na sebe chyby, ktoré v skutočnosťami chybami ani nie sú. Namiesto toho, aby sme uvažovali, či nám tento vzťah vlastne niečo dokáže dať, obviňujeme sami seba.
Niekedy sa dostaneš vo svojom živote do bodu, kedy budeš mať všetko. Všetko, po čom ostatní ľudia možno stále tajne túžia. Bude ťa mať kto čakať doma po práci. Budeš mať prácu. Budeš mať pravých kamarátov a bude sa zdať, že už ti k životu nič nechýba. Budeš mať všetko, za čo si pred rokmi bojovala…
