Category
Pozerať sa na niečo, čo malo neustále rásť a namiesto toho sa to celé zosypalo, poriadne bolí. Je to bolesť, za ktorou sa skrýva tak mnoho… pocit, že sme nebojovali dosť. Pocit, že sme zlyhali. Strach z toho, čo bude ďalej, strach zo samoty, ktorá na nás v najbližších dňoch čaká. Ľútosť za tým, čo bolo. Beznádej, pretože sa práve cítime úplne bezmocní. A toto všetko sa v nás bije a my nevieme, ktorú bolesť vyliečiť skôr.
Rozchod je šialená vec. Jeden deň máš ešte všetko. Istotu, niekoho po svojom boku. Budujete si spoločnú budúcnosť, máte spoločné sny a potom zrazu bum… a všetko je preč. Jediné, čo zostane, si ty, ale niekedy ti potrvá veľmi dlho, kým samu seba vôbec nájdeš. A niekedy to chce veľa času…
Viem, že si práve hovoríš, aká je komplikovaná a že sa v nej nevyznáš. Možno i pochybuješ o tom, či ona k tebe cíti to isté, a narastá v tvojom vnútri hnev, pretože čoraz častejšie myslíš na to, že by to z jej strany mohla byť iba hra. Doposiaľ si bol zvyknutý, že žena si od muža neustále vyžaduje prejavy lásky. V podobe skutkov, slov, spoločne strávených chvíľ…
Vieš, myslím, že v priebehu života sa naučíme nespočetné množstvo vecí. Jednou z nich je aj to, prečo a ako nedržať ľudí nasilu v našich životoch. Či už ide o vzťah, alebo kamarátstvo. Keď niekto chce ísť, musíme mu otvoriť dvere a zamávať na rozlúčku… Nečakať na: „dovidenia.“ Ľudia jednoducho prichádzajú a odchádzajú…
Možno aj ty práve sedíš a s nemým pohľadom hľadíš do prázdna. Si tak unavená, že si už prestala venovať pozornosť aj vlastným myšlienkam. Prestala si počítať hodiny, ktoré stráviš pozeraním sa na bielu stenu, a dni, kedy sa tento scenár opakuje, si už prestala rátať tiež. Túžiš len po tom, aby všetko utíchlo, aby sa všetko zastavilo a ty si viac nemusela fungovať vo svete, ktorý od teba stále niečo vyžaduje.
V živote sa nám dejú veci, ktoré nedokážeme predpovedať. Nevieme sa na ne pripraviť, nemáme možnosť vopred si premyslieť, ako sa s nimi vysporiadame. Je to jedna veľká lotéria a je len na nás, čo všetko do tejto hry vsadíme. Či sa odhodláme riskovať a hráme vabank, alebo budeme neustále myslieť na to, že je dobré, ak si ponecháme nejakú rezervu.
