Category
Už prešiel nejaký ten čas, odkedy som milovala. Tak hlboko, verne, z plného srdca… Spomínam si na to, aké to bolo, hoci je tomu niekoľko rokov. Mám pocit, akoby sa to ani nestalo mne. Akoby to bola spomienka niekoho iného a ja sa na ňu len z diaľky prizerám. Bolo to dávno, on bol ten posledný a potom… Nastali časy, kedy mi na tom druhom „len“ záležalo. Bola to láska, ale bez iskry.
Pamätám si tie časy a možno to ani nie je až tak dávno… kedy som sa zvykla strachovať, čo si kto pomyslí alebo nepomyslí, ak vyjadrím svoj názor. Ako ma ľudia zaň budú súdiť, ako ma budú v ich očiach vnímať, ako ma pochopia. Možno si pomyslia, že som zlá, hlúpa, naivná alebo nevyhovujúca pre tento svet, pre ich svet. Avšak časom, možno vekom, možno okolnosťami, ktoré ma postretli, ľuďmi, ktorých som stretla, som sa stala ženou, ktorej je už jedno, čo si kto myslí alebo nemyslí… a nie kvôli tomu, ale VĎAKA TOMU, som sa takou stala.
Občas je to bohužiaľ tak. Ľudia sú spolu, lebo im to tak vyhovuje. Lebo jeden miluje… miluje tak veľmi, že nevidí, že druhej strane to všetko len jednoducho príde vhod. Že len nechce byť sám/sama, a tak zostáva vo vzťahu, v ktorom sa proste cíti pohodlne.
Väčšinou si v úlohe toho „zlého“ predstavujeme chlapov, ale stáva sa aj to, že práve žena zostáva s mužom, lebo už viac nechce byť sama.
Niekedy sa zamýšľam nad tým, aké by to bolo, keby sa niektoré veci udiali skôr…
Keby som sa naučila skôr hovoriť o tom, čo cítim.
Keby láska prišla s návodom na použitie a my by sme sa nemuseli báť, že niečo pokazíme alebo niekomu ublížime…
Vieš, keď niekto povie, že potrebuje čas, myslím si, že je to normálne. Teraz to už viem. Pred pár rokmi by som sa domnievala, že je to výhovorka.
Možno nikdy nebudem na správnej ceste bez teba. Možno ty si tá správna cesta. Možno si vždy bol. Sen, ktorý sa nemal splniť. Teraz už viem, že to nebola moja vina. Nemohla som zmeniť tvoje rozhodnutie. Jednoducho sme neboli dosť silní na to, aby sme bojovali za to, čo medzi nami bolo.
Dnes, po všetkých tých veciach, ktoré som urobila, už viem, že ma nemôžeš milovať. Ty si urobil veci, ktoré ti už ja nedokážem odpustiť.
Ako veľmi je bizarná otázka: „už nemám šancu?” od niekoho, kto vám ublížil? Kto vám ublížil tak veľmi, že vždy, keď sa naňho pozriete, vidíte to. Vidíte presne to, čím vám ublížil. Či už je to obraz toho, ako vás mlátil, či obraz toho, ako ste boli vždy na poslednom mieste, alebo obraz toho, ako si to užíva s inou – je to jedno. Ten pocit, ktorý to vo vás vyvolá, bude vždy rovnako nepríjemný, ba priam odpudzujúci.
