Category
Nezostávaj vnútri… Poď za mnou a drž ma za ruku, keď na ňu kvapká z neba chladný dážď. Poď so mnou do ulíc, ktoré zaplavila tma a chlad. Ukáž mi cestu, zasvietim nám svetlom z mobilu…
Budeme fungovať spolu.
Budeme pri sebe a ukážeme svetu, že je tu stále kúsok lásky.
Čo by si urobila, ak by si sa mohla rozhodnúť znova? Nehovor mi, že si nad tým nikdy nepremýšľala. Nehovor mi, že si sa nikdy nechcela vrátiť v čase, že si nikdy nechcela zmeniť svoje rozhodnutie. Chcel to každý z nás a myslím si, že určite nielen raz. Je pochopiteľné, že snívanie o návrate v čase nebolo spojené s príjemnou spomienkou, predsa len, tú nikto zmeniť nechce, možno by ale každý z nás chcel niektoré momenty zo svojho života prežiť znova.
Poďme niekam. Poďme všade. Kúpme si letenku, najlepšie jednosmernú. Niekam, hocikam. Vráťme sa, keď sa nám bude chcieť… bolo by úplne jedno kedy.
Možno je to môj čudný pohľad na svet. Možno je to pohľad na svet mladého človeka v tomto storočí.
Keď sa však obzriem okolo seba, nechápem. Nechápem, prečo sa ľudia vydávajú v dvadsiatke a prečo majú hneď deti… Nikomu nič nevyčítam, je to totiž stereotyp, ktorý sa od mladého človeka stále, aj napriek pokroku, ktorý v spoločnosti nastal, vyžaduje.
Zaprisahávala si sa, presviedčala si celý život samu seba, že tohto nebudeš nikdy schopná. Každú kamarátku si odsúdila, kým sa to nestalo aj tebe. Skôr ako si stretla toho, kvôli ktorému si porušila všetky svoje pravidlá, všetky svoje zásady, bariéry a limity. Sama nevieš prečo… je tak úžasný? Je ti tak pohodlne, že radšej ostávaš v niečom, v čom byť nechceš, len preto, aby si nemusela prejsť koncom a znova začala od začiatku?
Zamilovať sa je tak jednoduché… dokáže to byť tak rýchle, žiada si to len pár okamihov, pár vymenených pohľadov, pár bozkov, pár minút, pár…
No inokedy aj dlhé prebdené noci, čakania na zázrak, ktorý neprichádza, ako nám sľúbili, ako nám vyveštili z hviezd. Pretože môžeme mať našu lásku aj pred očami, no kým neotvoríme svoje srdce, nič sa nezmení, nič nemôžeme pocítiť, nič iné ako doteraz, pokiaľ sa neprestaneme báť.
Nechcem počuť toto slovo. Nemám rada slovo navždy. Prosím, nesľubuj mi navždy, lebo také niečo neexistuje.
Navždy… Hovoríme ho viac, ako by bolo potrebné. Ľudia si sľubujú lásku navždy. Povedia, že zostanú spolu navždy. A potom, naopak, že si ťa navždy vymažú zo života.
Dávajú si sľuby, ktoré majú byť navždy.
Nie som pesimista, ale jednoducho v platnosť toho slova neverím.
