Category
Dlho som sa toho bála. Toho, že ťa niekde stretnem a ja na ten pohľad nebudem celkom pripravená. Vlastne dosť pochybujem o tom, či sa na to dá pripraviť. Nie vždy totiž chceme stretnúť ľudí, o ktorých sme si mysleli, že z nášho života nikdy neodídu. Ten pohľad bolí. Pripomína nám, čo všetko sa nenaplnilo, a ako veľmi nás to bolelo. No stalo sa to. Dnes som ťa videla. S ňou. A ja som vďaka tomu tak veľa pochopila…
Prečo hľadáme lásku? Prečo sú niektorí ľudia schopní vstúpiť do nového vzťahu, hoci ešte poriadne nevystúpili z toho predošlého? Buďme teraz k sebe úprimní. Aspoň natoľko, koľko nám naše ego dovolí, a odpovedzme si na túto otázku. Prečo hľadáme vzťah? Čo presne by nám mal nový človek do života priniesť? Pýtam sa to často. Ale už dávno nie sama seba. čoraz častejšie touto otázkou prekvapím ľudí, ktorí sa mi zdôveria s tým, že už dlho niekoho hľadajú a nič nenachádzajú.
Poznáte ten pocit, keď si uvedomíte, že už nič nebude také, aké to bolo predtým? Keď zistíte, že ešte pred rokmi ste mali o svojom živote úplne inú predstavu, ktorá sa od súčasnej reality líši tak, až sa vám chce plakať? Tak presne tento pocit mám. Už dlho. A trápi ma čoraz viac, pretože neviem, ako sa s ním vyrovnať. Neviem, čo mám urobiť, lebo všetky plány, ktoré mi napadnú, mi prídu tak márne.
Občas premýšľam nad tým, že by som vo svojom živote mala niečo zmeniť. Dôvod? Dejú sa mi veci, o ktorých keď rozprávam iným, iba ťažko mi veria. Veď na takéto katastrofy sa predsa chodí do kín, nie? No… Ani nie. Ja za kino ušetrím. Sám život mi totiž premieta jednu drámu za druhou rovno pred mojimi očami, obsadí ma do hlavnej úlohy a sem-tam ma ponúkne popcornom, aby som to tu ešte nezabalila…
Jeden jediný moment za celý ten čas a tak to vie bolieť… Prečo sa musíme lúčiť, keď je to tak krásne? Pretože si nepatríme, nemôžeme byť slobodne spolu len preto, že máme chuť byť spolu.
Málokto vie pochopiť túto situáciu, neželala by som ju nikomu alebo… KAŽDÉMU… Záleží na tom, ktorú časť.
Niektorých vecí som sa v mojom živote bála. Mala som pred nimi strach, hoci som ich nikdy nezažila, a tak som vlastne ani nevedela, čo by ma čakalo. Bála som sa, že druhých stratím. Že prídem o chvíle tak všedné, no pre mňa tak vzácne. Možno som sa bála samoty alebo som len nemala energiu na to, aby som niekde začínala odznovu. Nechcelo sa mi viac vysvetľovať, nechcela som, aby som sa s niekým opäť dlhé mesiace spoznávala.
