Category
Niekedy sa ti v priebehu pár minút zmení celý život. Nie je to len fráza, ale realita. Najprv sa rúcajú vzťahy rodinné, v tej chvíli sa už tešíš, kedy vypadneš do svojho života mimo domu, kde si happy a veríš, že bude všetko ok. Ideálna predstava, ktorej chýba už len zopár hodín do odchodu a telo ten nátlak už nedá a skončíš nečakane v nemocnici, kde sa to všetko len začína.
Ak by sme sa ešte niekedy stretli, spýtala by som sa ťa iba jednu otázku. Neboj, nemám v pláne kričať ani ti s hnevom pripomínať, ako veľmi si mi ublížil. Viem, že by to bolo zbytočné, nakoľko ľudia ako ty si neuvedomujú váhu a dôsledky svojich skutkov. Ten, kto nemiluje a nikdy ani nemiloval, sa nedokáže vcítiť do mojej kože. Taký človek nikdy nezistí, ako bolí sklamanie v láske.
Bojovali sme. Aj ty, aj ja. No namiesto toho, aby sme bojovali za nás, sme bojovali… Každý zvlášť. Každý za seba. Proti sebe. A preto sme tam, kde sme. Ja sama vo svojom novom podnájme a ty s inou v byte, ktorý sme si predtým užívali spolu. To ma však trápi najmenej. Najviac mi hrdlo zoviera spomienka na to, ako sme to pokašľali. Jeden v druhom sme dokázali naštartovať všetko to, čo v nás inokedy tíško spí…
Vieš, že každú bolesť dokážeme ovplyvniť? Asi sa ti zdá, že teraz klamem, ale je to tak. Ešte nedávno by som týmto slovám neverila ani ja. Popierala by som ich, pretože je to tak jednoduchšie. Áno, niekedy je naozaj ľahšie nadávať na život a hnevať sa na bolesť, ktorú cítime, ako si priznať, že so všetkým, čo sa nám deje, dokážeme niečo urobiť.
Občas si hovorím, že si život komplikujem sama. Mám veľké očakávania. Vždy. Nechce sa mi zažívať nič priemerné. Nikdy. Málo ľuďom verím. Lebo život. To on ma to naučil… Byť prezieravou a mať oči otvorené, aj keď pred sebou vidím usmievavú tvár, ktorá sa navonok správa priateľsky. Ale to som asi odbočila… Chcela som povedať to, že milovať viem. Veľmi a silno. Ale kým to dokážem, prejde veľa času.
Mám toho na srdci mnoho. Naozaj by som ťa niekedy chcela stretnúť a pozrieť sa do tvojich očí. Boli by iné, ako sú teraz? Odrážalo by sa v nich niečo, čo už dnes v sebe nemám, alebo naopak – chýbalo by im čosi, čo sa tam udomácnilo až rokmi? Niekedy premýšľam, kam si sa podela… Ty, moja mladšia verzia alebo moje mladšie ja. Viem, že si ukrytá niekde v minulosti a navždy budeš večná v mojich spomienkach.
