Category
Nik neprepláva týmto svetom bez toho, aby nepocítil ostré pichnutie pri srdci. Preto ti chcem povedať, že nie si jediná, ktorá sa cíti, že sa všetci otočili voči nej. Je v poriadku, že si dovolila takýmto pocitom, aby načas osídlili tvoju dušu. Podľa mňa to iba naznačuje niečo, na čo môžeš byť hrdá – stále v sebe ukrývaš srdiečko, ktoré je zraniteľné a ktoré sa pred ľuďmi nadobro neskrylo.
Často sa na našu generáciu pozerá ako na egocentrikov, ktorí pri prvom probléme vo vzťahu zdrhnú. Zbalia si veci a s pocitom slobody začínajú hľadať ďalej namiesto toho, aby sa snažili ten vzťah nejako zlepiť. Je to dobré, alebo zlé? Mnohokrát sa pýtam, čo by s nami bolo, ak by sme k láske ako takej pristupovali rovnako ako naši starí rodičia.
Ako som už spomínala, je tu niečo, čo ti musím povedať. Trvám na tom, aby si to vedel, odmietam ďalej mlčať a tváriť sa, že je všetko v poriadku.
Preto ťa prosím, aby si si túto myšlienku prečítal celú…
Vždy som k tebe bola úprimná, teraz budem o to viac.
Veríš ešte na šťastný koniec? Na to, že si raz povieš, že sa tvoj život uberá takým smerom, ako si si vysnívala? A ako vlastne taký šťastný koniec vyzerá? Je to dosiahnutie nejakého sna, dlhoročné manželstvo plné lásky, zdravé deti, z ktorých sa stali spokojní a vyrovnaní ľudia? Všetci túžime po šťastnom konci. Ale nie každý z nás vie, čo si pod ním predstavuje.
O čo krajší by náš život bol, ak by sme si z pamäti mohli vymazať spomienky, ktoré nás škrú aj po rokoch. Niekedy i desaťročia. Iba čo si na ne spomenieme, všetko sa to vráti… Strach, ktorý sme mali, keď sme to práve prežívali. Bolesť, ktorú sme z duše ani za svet nemohli vyhnať. Smútok, ktorý sa stal na dlhý čas naším verným a nechceným spoločníkom…
Keď zažiješ ten pocit, že ti zostáva pár minút či hodín života a bojuješ ako o život, aby si na tomto svete ešte zostala, tak ťa to navždy poznačí. Poznačí ťa to v dobrom slova zmysle.
Keď vieš, že raz či dvakrát si sa snažila takmer do posledného výdychu, a práve to ťa zachránilo…
