Vaše Úlomky

Asi nie je možné prežiť svoj život bez toho, aby nás niečo nezranilo, aby nám niekto neublížil. Je to prirodzená súčasť nášho života, ktorej sa nedokážeme vyhnúť, no zároveň ju tak trochu vieme ovplyvniť. Síce nie je možné obrniť sa voči všetkému, čo v živote prežijeme, ani si po každej nepríjemnej udalosti povedať, že to hodíme za hlavu…

Stalo sa to. Prišiel si do môjho života a ja som sa práve nachádzala v období, v ktorom nič nebolo isté. Toľko zmien, ktorým som sa musela prispôsobovať, toľko nepredvídateľných vecí, ktorým som musela čeliť. A potom si sa zjavil ty. Bolo to, akoby ma niekto vytrhol z nudného a miestami i zlého sna a ja som mohla konečne otvoriť oči, prebudiť sa a začať žiť naplno.

Nevešaj hlavu a ak máš chuť plakať, pokojne si poplač. Dostaň to zo seba von a vôbec to v sebe nedus. Život mi ukázal, že nie je hanba priznať si, že už viac ďalej nevládzem. Všetci na to máme predsa právo… Podľahnúť tlaku, ktorý je na nás neustále vyvíjaný, podľahnúť tomu, čo cítime, prípadne by sme to cítiť nechceli. Pretože aj to sa občas deje, veď nie vždy je všetko ružové…

Nič z toho, čo sa nám v živote deje, nie je náhoda, aj keď sa to niekedy môže zdať. Viem, že si to občas myslíš a pýtaš sa, prečo sa toľko zlých náhodných udalostí musí diať práve tebe… Zúfaš, hneváš sa a prestávaš veriť, že sa raz tvoj život prestane podobať na horor. Ale chcem ťa upokojiť. Nič nie je náhoda, nič sa nedeje len preto, aby sme opäť dopadli na tvrdú zem…

Niekedy ma prepadne náhly smútok, ktorému sa nedokážem ubrániť. Príde odrazu, neviem to predvídať a odísť sa mu nechce. Je to smútok, ktorý ma celú pohltí a odoženie zo mňa všetku radosť, všetko šťastie na celkom dlhý čas. Neviem, či sa s tým stretávam iba ja, alebo to občas potrápi aj iných. Či aj ostatní občas majú pocit, že už ďalej nevládzu a že svet vôkol nich ich sem-tam poriadne ubíja.