Category
Všetci chceme byť jedineční… dlhodobo pracujeme na tom, aby sme boli tým, kým sme, také, aké túžime byť… Pracujeme na sebe, plníme si sny a neprestávame sa zlepšovať… až kým nestretneme niekoho, kvôli komu sa meníme. Zabúdame na svoje plány, zanedbávame svojich priateľov.
Jednoducho povedané – láska nás zmení. Skutočne však musíme kvôli druhej osobe zabúdať samy na seba?
Neviem, ako začať. Mieša sa vo mne toľko pocitov a ja už nejaký ten mesiac neviem, čo s nimi. Ako mám s nimi naložiť, ako sa s tým všetkým vysporiadať. Vieš, som po tom všetkom už veľmi unavená. Vyšťavená a prázdna. Prestávam vidieť to svetlo na konci tunela, o ktorom sa toľko hovorí… Vlastne to tam už nevidím celkom dlho.
Pamätám si to ako dnes, aj keď ubehol už rok. Bolo to v čase, keď som už mala za sebou ťažký rozchod, kedy som ostala sama s dcérkou a zvykala si na nové bývanie, ale aj na nový imidž a rastúce sebavedomie, ktoré mi ten pred tým pošliapal.
Myslela som si, že všetko už bude v poriadku. Že predsa po tých posledných trpkých rokoch už nemôže prísť niečo zlé…
Nikdy som si ani len nepomyslela, že sa to stane, že sa to stane práve nám dvom. Veď tie naše začiatky boli také… krásne. Nežné a nevinné. Vďaka tebe som pochopila, čo od života chcem. Vďaka tebe som lepšie spoznala samu seba…
Keď sa tá láska medzi nami začala prehlbovať, keď to už nebolo len také bežné randenie, začala som veriť… že ty si tým pravým pre mňa.
Každá duša sa obáva samoty… Či si to už chceme priznať, alebo nie, je to tak. Sme jednoducho stvorení na to, aby sme všetko, čo zažijeme, s niekým zdieľali. Dobré i zlé, úsmevné aj bolestivé…
A práve to je dôvod, prečo mnohokrát vstupujeme do vzťahu, ktorým si nie sme celkom istí, prípadne sa bojíme opustiť človeka, s ktorým tvoríme pár, no nie je to ono…
Odmalička mi vraveli, že som veľký pragmatik. Keď som vyrástla do veku, kedy som pochopila, čo toto slovo znamená, musela som uznať, že majú pravdu. Snažím sa každú situáciu zhodnotiť z čo naobjektívnejšieho uhla, city zapájam len tam, kde je to potrebné, vo väčšine prípadov sa však spolieham iba na vlastný rozum. Nefabulujem, nepresviedčam samu seba, nechcem, aby sa z reality stala rozprávka.
