Category
Prišlo to náhle. Uvedomenie si, že nešťastnou ma nerobí on, ale ja sama. Trvala som na tom, aby nastala zmena, aj keď v kútiku duše som vedela, že nič také nemôže prísť. Nemala som odvahu vysloviť posledné zbohom, a preto som len mlčky trpela. Dúfajúc v zázrak. V čarovný okamih, ktorý by všetko napravil, hoci mi bolo jasné, že zázraky sa nedejú. Vždy je však ľahšie balamutiť samu seba, ako urobiť definitívny a radikálny krok.
Neviem ako ty, no ja mám pocit, že dni plynú šialene rýchlo. Čím som staršia, tým rezkejšie tempo môj život naberá. Týždeň za týždňom mi preteká pomedzi prsty a čoraz viac ma chytá strach z toho, že nikdy nestihnem dosiahnuť všetko to, po čom túžim.
Nedávna „uzávierka“ starého roka ma prinútila zamyslieť sa. Pouvažovať nad tým, či náhodou niekde nerobím chybu.
A tak ťa prosím, nesľubuj…
Bolo pekné počúvať tie slová: „Vždy tu budem pre teba. Ľúbim ťa a navždy to tak aj ostane…“ Bolo pekné to počuť od osoby, ktorej na mne záležalo. Kedysi som si myslela, že keď niečo sľúbiš, aj to tak bude. Ale teraz už viem… že je ťažké veriť takým sľubom.
Končí sa ďalší rok.
Rok, na ktorý – ako aj na ten predchádzajúci – by si chcela zabudnúť. Vraví sa však, že keď sa niečo končí, niečo sa začína… Začne sa nový rok. Povedz si, že to bude pre teba nový začiatok. Zahoď za hlavu udalosti predchádzajúceho roka, prijmi ich ako súčasť svojho života. Pretože tak to je. Všetko, čo sa deje, je súčasťou tvojej cesty.
Veľkou pravdou je to, čo kedysi povedal Bob Marley: „Najväčší zbabelec je muž, ktorý v žene prebudí lásku, aj keď nemá v úmysle ju milovať.“ Ani som netušila, že takú lásku raz vo mne niekto prebudí a potom to zbabelo vzdá.
Povedz mi, cítila si sa niekedy už úplne na dne? Tak, že si mala pocit, že hlbšie sa už nedá spadnúť? Že si narazila celým telom na niečo tvrdé, špinavé a studené, pod čím už nič nie je?
