Category
Keď si mi povedal, že už neprídeš, najprv sa mi zastavil dych a potom som sa rozbila na tisíc kúskov. Zostala tma. Tma v mojej hlave, v mojom srdci. Cítila som sa ako vyrabovaný obchod – prázdna. Nechápala som, že sme sa v stredu ráno mohli vedľa seba zobudiť a v sobotu večer mi pri rozlúčke povieš toto. Spýtala som sa prečo? Povedal si, že máš pocit, že toto nie je tá správna cesta. Ale ja som znovu položila otázku prečo, a ty si mi nevedel dať odpoveď.
Prešiel už nejaký ten čas a ty naňho stále myslíš, vždy si spomenieš na minulosť. Počuješ ho, cítiš ho?
Áno, poznám to… Veľmi dobre.
Prešiel rok, odkedy sme sa rozlúčili, rozišli sa v dobrom, vybrali sa vlastnou cestou. Ty si však na tej ceste stretla niekoho, pri kom si si uvedomila, čo si stratila. Čoho si sa vzdala, len preto, že to už podľa teba nebolo ono. Pretože si ho chcela zmeniť.
Možno si aj ty, rovnako ako ja, zaujala rolu šedej myšky, ktorá sa skrývala niekde v rohu. A to doslova.
Možno aj nad tvojím životom znela strašidelná otázka: „Čo si o mne pomyslia ostatní?“
Možno aj ty si mala v očiach vpísaný odkaz pre druhých: Len sa na mňa, prosím, nepozerajte. Slová sa ti zasekávali v hrdle, srdce sa rýchlo rozbúšilo a ty si pred ľuďmi nedokázala povedať vlastne nič zmysluplné.
Vždy som bola pre teba tá nedosiahnuteľná, tá, ktorej si stále motal hlavu, ktorej si sa nechcel vzdať, a pritom si si vždy vybral inú… Bola som pre teba chtíč, bola som pre teba bútľavá vŕba, ktorej si sa chodil vyrozprávať, keď ti bolo ťažko. Ale možno som bola pre teba len príliš silná osobnosť na to, aby si to dotiahol až do konca. Aby si sa odhodlal povedať mi, čo ku mne skutočne cítiš. Bral si ma ako dobrú priateľku, ale sám vieš, že som vždy pre teba znamenala viac. Že si vždy chcel, aby som bola niečo viac.
Hovorí sa, že „Priateľstvo nie je o tom, že nás nič nerozdelí, ale že aj keď sa rozdelíme, nič sa medzi nami nezmení.“ Tak prečo sa to zmenilo? Prečo si tu nebola, keď som ťa potrebovala? Stretli sme sa počas štúdia na vysokej škole a za krátky čas sa z nás stali najlepšie kamošky.
Žili sme naplno a o tom, čo sme za tých 5 rokov spolu zažili, by sa dalo napísať niekoľko románov. Bolo to bláznivé, krásne a neuveriteľné. Bolo to o priateľstve, láske, ale najmä o dôvere, podpore a vernosti.
Z prebdených nocí sa stali prebdené noci, avšak s malým detailom…
Spomínam si, ako som po celom dni s tebou prišla domov a už ma čakala od teba správa, aký si bol rád, že sme spolu strávili taký pekný deň. Potom sme si písali tak dlho, až som stratila pojem o čase a čoskoro prišlo ráno. Vôbec mi to nevadilo, pretože som bola rada za každú chvíľu s tebou. No tie prebdené noci stále trvajú. Žiaľ, už ich netrávim písaním si s tebou, ale premýšľaním, kde nastala chyba.
