Vaše Úlomky

Vždy som zvykla veriť a dúfať, no nakoniec som sa sklamala, trpela a mala strach… No pri tebe som mala pocit, že to bude iné. Tak veľmi som chcela. Tak veľmi som verila. Tak veľmi som sa snažila. Viem, obaja sme si niesli svoje rany a veľa nevypovedanej bolesti z našich „minulých životov.“ Obaja sme vedeli, že naše svety sú tak odlišné, no napriek tomu nás tak veľmi lákali a my sme sa nimi postupne nechali pohltiť. Vždy, keď sme ukryli do toho nášho – spoločného, všetko a všetci naokolo prestali existovať.

Všetko sa to začalo v septembri minulý rok, bola som sklamaná z rozchodu a ty si mi napísal, vlieval si mi do žíl nádej, že všetko bude v poriadku. Po čase sme sa začali stretávať a stali sa z nás kamaráti, no zrazu som cítila, že mi chýbaš, keď pri mne nie si, a že dni, keď si odporný mi len veľmi ubližujú.

A zrazu som vedela, že som zaľúbená.

Každá z nás pozná ten pocit, keď sme zamilované. Keď stretneme toho pravého a zistíme, že s ním chceme stráviť celý život. Aj ja som presne taký istý pocit zažila…
Prvé stretnutie bolo ako telepatia. Tvoj hlas sa mi dostal cez všetky tie moje postavené múry až do srdca a ja som mala pocit, že sa poznáme večnosť. Ako keby som s tebou prežila už niekoľko životov. Chcela som ťa, tak veľmi som túžila byť s tebou. Tie pocity šťastia, ktoré som pri tebe prežívala, ma dostávali do vytrženia. Chcela som viac.

Mala si niekedy pocit, že si vo vzťahu, v ktorom ten druhý nie je šťastný, ale ty sa od neho nedokážeš odpútať? Chceš byť s ním, neustále na neho myslíš, chýba ti, ľúbiš ho…

No on to cíti inak. Už ťa nechce, nemyslí na teba, nechýbaš mu, neľúbi ťa… Tvrdé slová, ja viem, ale musíš ich prijať, iba tak môžeš ísť skutočne ďalej…