Vaše Úlomky

Aké to je zanechať za sebou všetko, čo nás trápi? Teraz to zisťuje. Teraz na to prichádza. Po rokoch, kedy len blúdila v tme a bola naučená spoliehať sa na iných. Čakala, kým sa iní rozhodnú a ona ich rozhodnutia nasledovala. Ak sa jej nezastali iní, ona to sama neurobila. Áno, ubližovala si. Dnes to už vie. Pretože príliš milovala. Príliš chcela druhých ochrániť. Pretože im chcela odovzdať všetko. Ale nikto neochránil ju. A to ju zlomilo. To ju prinútilo zmeniť sa.

Dobehlo ma to… Tie roky čakania na lásku a viera, že je predsa len skutočná. Nebola… Nebola to láska, akú nachádzame v knihách alebo ju vidíme vo filmoch. Bola to láska, o akej sa veľmi nehovorí, pretože tá jediná osoba, ktorá ju držala nažive vlastnou nádejou, o nej už hovoriť nechce. Bojí sa spomienok, pretože má strach, že sa opäť stanú realitou. Hanbím sa za seba, že som dovolila, aby to zašlo tak ďaleko. Hanbím sa, že som mu naletela…

Drahá, život máš iba jeden… A možno sa teraz nachádzaš vo veku, kedy sa ti to veľmi nezdá, ale dovoľ mi, aby som ti ako tridsiatnička povedala jednu vec… Tvoj život preletí strašne rýchlo. Niektoré jeho etapy sa ti budú zdať nekonečné, iné zasa ubehnú ako jeden krátky okamih. Ale vždy, keď sa obzrieš späť, si uvedomíš, že sa ti uplynulé roky minuli šialeným tempom.

Pripadá ti to ako včera, keď odišiel, aj keď je tomu už dlhá doba. Stále dumáš nad tým, čo by bolo iné, kebyže je tu a trápia ťa otázky: Prečo? Čo ak? Snažíš sa zamestnať si myšlienky, pretože pomyslenie na to, že tu nie je, bolí. A tá bolesť je tak veľká, že si si nikdy ani len nepredstavila, že takú bolesť môže človek pociťovať. Jediné, na čo sa v danej chvíli zmôžeš, je plač a spomínanie na to, keď ste boli spolu a nič na svete vám nechýbalo.
Teraz ti pre zmenu chýba celý svet… On…