Category
Vo vzťahu s tebou som preskákala všetko… Poznám, aké to je čerstvo sa zamilovať. Ako chutia prvé dotyky niekoho, ku komu niečo cítime a kto nás priťahuje. Viem, aké to je, keď vo vzťahu zavládne stereotyp. Viem, čo to je pýtať sa, či som stále milovaná a jediná v tvojom živote. A poznám dni, keď som ti nechýbala… Keď som si lásku, ktorú som mala cítiť od teba, musela domyslieť.
Aké to je zanechať za sebou všetko, čo nás trápi? Teraz to zisťuje. Teraz na to prichádza. Po rokoch, kedy len blúdila v tme a bola naučená spoliehať sa na iných. Čakala, kým sa iní rozhodnú a ona ich rozhodnutia nasledovala. Ak sa jej nezastali iní, ona to sama neurobila. Áno, ubližovala si. Dnes to už vie. Pretože príliš milovala. Príliš chcela druhých ochrániť. Pretože im chcela odovzdať všetko. Ale nikto neochránil ju. A to ju zlomilo. To ju prinútilo zmeniť sa.
Dobehlo ma to… Tie roky čakania na lásku a viera, že je predsa len skutočná. Nebola… Nebola to láska, akú nachádzame v knihách alebo ju vidíme vo filmoch. Bola to láska, o akej sa veľmi nehovorí, pretože tá jediná osoba, ktorá ju držala nažive vlastnou nádejou, o nej už hovoriť nechce. Bojí sa spomienok, pretože má strach, že sa opäť stanú realitou. Hanbím sa za seba, že som dovolila, aby to zašlo tak ďaleko. Hanbím sa, že som mu naletela…
Drahá, život máš iba jeden… A možno sa teraz nachádzaš vo veku, kedy sa ti to veľmi nezdá, ale dovoľ mi, aby som ti ako tridsiatnička povedala jednu vec… Tvoj život preletí strašne rýchlo. Niektoré jeho etapy sa ti budú zdať nekonečné, iné zasa ubehnú ako jeden krátky okamih. Ale vždy, keď sa obzrieš späť, si uvedomíš, že sa ti uplynulé roky minuli šialeným tempom.
Prečo práve ja? Túto otázku si vieme klásť až príliš často v rôznych kontextoch. Občas sa nám stanú veci, ktoré nechceme, s ktorými nie sme stotožnení, ktorým nerozumieme alebo ich nechceme prijať či sa s nimi vyrovnať. Zdá sa nám, že sa to stať nemalo. Že na nás niekto napáchal krivdu, ktorú sme si ani náznakom nezaslúžili. Tak teda… Prečo práve ja? Prečo práve ty? Prečo práve my?
Snáď každá z nás zažila momenty, na ktoré by si priala zabudnúť. Sú to spomienky, ktoré nám pripomenú, že sme milovali príliš, zaslepene samy seba doviedli k pochybeniam, nechali sa nahovoriť na niečo, čo by sme dnes už neurobili… A skôr či neskôr sa prichytíme pri tom, ako už nechceme, aby sa niekto vrátil alebo aby sa niečo, čo nás teraz trápi, nestalo. Chceme nemať túto spomienku. Chceme nečeliť tým pocitom, ktorými nás vždy, keď si spomenieme, konfrontuje…
