Category
Užívaj života a daj na svoju intuíciu. Viac výstižnejšie som to napísať asi nemohla. Život mi to dal naozaj v týchto dňoch pekne pocítiť a budem to cítiť minimálne ešte pár týždňov. V krásne piatkové ráno som odprevadila deti do školy a škôlky a nezabudla som im pripomenúť, že sa poobede vidíme. Pobozkala som ich na čielko a s radosťou sme si s kamarátkou užívali kávu. Taká maličkosť, však?
Poznáte ten pocit, keď sa pozriete do minulosti a poviete si, ako veľmi vám bolo dobre, no vy ste to vtedy vôbec nevideli? Stále ste si hľadali nejaké dôvody, prečo nebyť šťastným, prečo si neuvedomiť, že vás nič vážne netrápi? Tak ten práve prežívam ja… Pred mesiacom by som na otázku ako sa máš odpovedala, že môže byť lepšie. Že stále je toho veľa v práci, že som stále viac a viac unavená, že ešte nemám to alebo ono… A dnes si vravím, že čo ma, sakra, tak veľmi štvalo…
Alebo inak povedané: „Si bezcitná a chladná.“ Takto zneli slová z úst jedného dievčaťa. Miestami ma to zahrialo pri srdci, a to z toho dôvodu, že sa mi to konečne podarilo. Bola som v mojom vytúženom cieli. Nemyslím byť tou bezcitnou, ale držať si zdravý odstup od druhých ľudí. Mám svoje vákuum, svet, vesmír ukrytý hlboko vo svojom vnútri. Poznám ho iba ja jediná…
Veľa z nás sa už v živote stretlo s chlapcom, ktorý nás priťahoval – či už po fyzickej, alebo psychickej stránke. Cítili sme sa pri ňom tak žiaduco. Veľa, veľa sme sa rozprávali, o všetkom a v podstate o ničom. Pri každom jeho úsmeve sa nám začali podlamovať kolená a keď sme boli s ním, tak nám čas utekal až príliš rýchlo. Najradšej by sme ho zastavili a priali si, nech tá noc trvá večne…
Možno je to súčasnou dobou, možno mám len nejaký zvláštny splín, ktorý ma priviedol k týmto myšlienkam. No čoraz častejšie sa pozerám do minulosti a premýšľam, čo by som zmenila. Viem, že to nikam nevedie. Minulosť už nezmením a ani nezvrátim jej dôsledky. No pre mňa je to v poslednom čase balzam na dušu. Nachádzam tam seba. Svoje chyby, svoje omyly, všetko, na čom som sa popálila. Nechať minulosťou minulosťou je krásne a oslobodzujúce. Ale taktiež rovnakú slobodu hľadám v ponaučeniach, ktoré z nej plynú.
Keď som bola mladšia, neustále som mala nejaké očakávania. A ak sa mi mnohé z nich nenaplnili, upadala som do zúfalstva. Ak mi skrachoval vzťah, na ktorom som bola odhodlaná pracovať, brala som to ako vlastné zlyhanie. Ak sa mi nepodarilo niečo, čo som túžila dosiahnuť, vravela som si, že som neschopná, pretože iným sa to jednoducho podarilo. Proste ak sa stalo niečo, čo sa vymklo z mojich predstáv, dávala som si to za vinu…
