Vaše Úlomky

Naháňame sa za niečím s vierou, že ak to dosiahneme, budeme šťastní. Myslím si, že však dosiahneme iba pravý opak. Do nášho života príde iba chvíľkové uspokojenie, ale potom sa začneme naháňať opäť za niečím novým a iným. Nevravím však, aby sme si neplnili sny a ciele, to určite nie, ale vravím o tom, aby sme v tej správnej chvíli vedeli zrelaxovať. Neužívame a nevážime si to, čo máme, ale sme nenásytní a chceme stále viac a viac. V neutíchajúcom kolotoči sa stále točíme, pričom nie a nie z neho vyjsť von… 

Keď som ťa prvýkrát zahliadla, moje srdce vynechalo pár úderov. Túžila som po tebe veľmi dlho, trpezlivo som čakala všetky tie roky, pretože vždy som vedela, že naša láska bude niečím výnimočná a budem si ju nosiť v srdci veľmi dlho. Bol si ako môj splnený sen, doslova – milovala som na tebe všetko aj veci, ktoré ma dokázali nahnevať. Hoci už dávno neverím na rozprávky, verila som, že ty si ten – ten, s ktorým si poviem jedného dňa áno. Verila som všetkým tvojim sľubom, slovám, činom… 

Za čo si bola naposledy vďačná? Zastav sa na chvíľku, prosím. Aspoň na chvíľku a spomeň si na to, za čo si naposledy cítila vďačnosť. Každý deň si nájdi aspoň pár vecí, pre ktoré poďakuješ. Aspoň pár… Dnes v žijeme v dobe plnej materializmu a sústredíme sa na tie materiálne veci viac, ako na tie oveľa podstatnejšie. Trošku je to smutné, a to aj z toho hľadiska, že si uvedomíme, čo sme mali, až keď to stratíme.

Kedysi som si zvykla snáď v každom seriáli alebo chlapčenskej skupine vybrať svoju platonickú lásku. Vždy som snívala o tom, že si tiež raz nájdem „bad boya“, ktorý bude všetkých navôkol nenávidieť, iba mňa milovať. Ktorému sa budem páčiť každé ráno, bez make upu, strapatá, s pehami na nose, v jeho tričku. Ktorý bude milovať to, ako veľa dokážem rozprávať a že vždy, keď ma bude chcieť umlčať, tak ma bude musieť pobozkať. Ktorý bude mať rovnako zvláštny zmysel pre humor ako ja. 

Je pravdou, že už je to dlho, čo sme zavretí takto doma. Vravíš si, že je to stále ten istý stereotyp a všetko je rovnaké a nič sa nemení. Ráno si dáš kávu, potom ti začne možno online vyučovanie alebo máš home office a poobedie sa veď hádam nejako utrasie. Nechcem ťa týmto demotivovať, práve naopak. Ako hovorievam, všetko sa deje pre niečo a určite to bude aj teraz takto s pandémiou, ktorá nás postihla. Je tu z nejakého dôvodu. 

Budeš šťastná…

Áno, možno si povieš, že sa mi táto krátka veta povie ľahko, no ver mi, viem si úplne predstaviť, čo tak asi môžeš prežívať… Je to strach, ako asi zareaguje tvoje okolie? Máš obavy, ako asi bude vyzerať tvoj život, keď sa rozhodneš ísť si za svojím šťastím? Obávaš sa, aké to bude mať následky…?