Vaše Úlomky

My ľudia sme tak strašne zložité stvorenia, že občas sa sama musím nad tým pozastaviť a pousmiať sa. Jednoducho sami nevieme, čo chceme. Vždy tvrdíme jedno a robíme úplne niečo iné. Chceme úžasných, dobrých a lojálnych priateľov, ktorí budú pri nás stáť, s ktorými budeme prežívať krásne veci, keď budeme šťastní, a ktorým sa budeme môcť vyplakať na ramene, keď nám bude najťažšie. Avšak sami si vyberáme priateľov, sami ich potom ohovárame a občas hľadáme chyby. Hovoríme, že nechápeme, ako taký človek môže byť, alebo nechápeme, prečo to spravil takto a nie inak… 

„Nebola si pre mňa dosť dobrá.“ A ešte iné výroky, ktorým si moje sebavedomie pochoval na večné veky. Vždy si sa na mňa pozeral iba pomedzi prsty. Ja som sa nenávidela aj za teba. Nechcela som sa na seba pozrieť ani do zrkadla.
Myslela som si, že som taká, ako si ma popísal. Pocit sebavedomej ženy bol preč a ja verím, že raz sa vráti a budeme opäť kamarátky už navždy.

Pár rokov nádeje, akoby zrazu zmizli v zlomku sekundy. Ako jedna veta dokáže všetko zmeniť, však? To, čo ste videli ako cestu vo vašej budúcnosti, je jednoducho minulosť. Áno, niekoľko rokov som žila v predstavách, aké to raz bude krásne a že aj napriek prekážkam, ktoré boli ťažké, budeme spolu. Veď predsa netreba prestať snívať a veriť v krásne začiatky a ešte krajšie konce. Život má ale na to však iný názor a zjavne ho ani zďaleka nezaujíma, akú rozprávku si v hlave vytvorím. 

Sú dni, keď sa ráno zobudím, už sa usmievam ako slniečko na hnoji a celý deň je krásny, sú dni, keď som šťastná a mám plno energie. Sú dni, keď celý deň počúvam Wannabe a Mambo number 5, sú dni, keď sa mi chce len spievať a tancovať. Sú dni, keď si chcem užívať život. Avšak sú dni, keď sa mi nechce nič. Sú dni, keď sa cítim sama aj v spoločnosti ľudí. Sú dni, keď chcem byť sama od všetkého a od všetkých. Sú dni, kedy by som si najradšej zbalila všetky veci a psa a odišla. Sú dni, kedy túžim po novej šanci začať odznova. 

Už od pradávnych vekov sú ženy spochybňované najmä mužskou spoločnosťou. Túto skutočnosť môžeme aj v dnešnej dobe pozorovať v arabských štátoch, kde ešte stále veľa ľudí spochybňuje ženské pohlavie a to len kvôli tomu, že je žena ženou, jej odopierajú základné ľudské práva. Samozrejme, nevzťahuje sa to na všetky časti arabských štátov, pokroková doba už zasiahla aj tieto časti sveta a moderné názory a činy priniesli svoje pozitíva v podobe zlepšení situácie. Aby som až priveľmi nekonkretizovala, bohužiaľ, netýkajú sa tieto presadzované názory len arabského sveta.

Vstala som dnes ako každé iné víkendové ráno. Aj keď je pravda, že túto noc som veľa nenaspala. My ženy už máme taký dar, alebo skôr prekliatie, premýšľať  takmer 24 hodín. Namiesto toho, aby sme sa vyspali a oddýchli si, trápime tie naše hlavy… Mnohokrát som sa pristihla pri tom, že je lepšie byť chlapom – aspoň čo sa týka toho spánku. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Muž si ľahne a aj napriek problémom zaspí. V tomto smere im trochu závidím… Ale inak by som s nimi nemenila… 🙂