Kategória
Dlhé, stereotypné dni sú už dávno preč. Večery, kedy som pomedzi slzy lapala po dychu, si už pamätám len ako spomienku. Myslela som si, že musím zostať s niekým, kto si ma neváži, len aby som nebola sama. S niekým, kto si nevedel nájsť čas, urobiť kompromis či riešiť problémy. Vždy bola všetko moja chyba a vraj som vždy vyvádzala kvôli maličkostiam, ale keď na tých maličkostiach tak záleží…
Jednostranná láska? Je to ako čakanie na niečo, čo sa nikdy nestane. Ako túžba byť s niekým, kto o vašej existencii na tomto svete ani netuší. Neustále iba dúfaš, že ti napíše, zavolá a nájde si na teba čas. Ty ho nevieš dostať z hlavy. Ani počas dňa, ani počas noci. Fantazíruješ o tom, aké by to bolo, keby ste spolu. Čo by si robila, čo by si povedala a ako by reagoval on. No nič sa nedeje…
Koľkokrát môže človek milovať? Každý si pamätáme na prvú lásku, keď sme si mysleli, že to bude navždy… Keď sme si mysleli, že už nikdy nepríde nikto, kto by mohol znamenať viac…
Ja som to tiež zažila. Môj najdlhší vzťah trval 8 rokov. A keď sme sa prvýkrát rozišli, môj svet sa zrútil ako domček z karát. Všetko stratilo zmysel…
Snažila som sa byť vždy ku každému dobrá a milá. Nemala som problém pomôcť ani nepriateľovi. Odmala ma k tomu doma viedli. Pár posledných rokov som naivne verila, že aj druhí ľudia budú presne takí istí. Samozrejme, česť výnimkám. Aj keď ma ľudia sklamali, tak som si myslela, že to bola iba chyba a chyby robí predsa každý z nás. Niekde v kútiku svojho vnútra som verila v dobro ľudí. Ja som si ľudí púšťala k sebe veľmi blízko. Verila som v ich dobro a úprimnosť.
Je 3. januára 2:15 ráno…
Všade okolo mňa je ticho a tma.
Nemôžem spať.
Niečo sa zmenilo.
Cítim to…
Je možné, aby vo mne jeden muž vytváral tak silnú a spaľujúcu vášeň, ktorú neviem uhasiť? Myšlienky na neho sú tak nespútané, tak neopísateľné a vzrušujúce, že ich sama nedokážem ovládať. Pýtam sa niekedy samej seba, prečo my ženy musíme všetko tak prežívať a muž… Ten sa len pousmeje a obzrie sa za inou. Prečo je to pre nich tak jednoduché pohnúť sa ďalej a pre nás nie? Prečo sa s nami toľkokrát zahrávajú, až si nakoniec samy sebou nie sme isté v tom, ako a či vôbec máme svoju hodnotu?
