Kategória
Občas sa stáva, že v živote stretneme niekoho nového. Niekoho, pri kom máme pocit, že ho poznáme roky rokúce… Stalo sa ti to už niekedy? Stretol si už vo svojom živote niekoho takého? Počas života občas musíme čeliť nástrahám alebo skúškam, novým príležitostiam či novým ľuďom… Myslím si, že prejsť si takým niečím v určitých podmienkach či určitom čase je veľmi ťažké.
Vieš, drahá, možno teraz láska nie je práve to, čo potrebuješ… Možno tvoje srdce prahne len po tom, aby si oddýchlo. Po tichu, po momentoch, kedy môže načúvať sebe a nie nikomu inému. Možno nastal ten čas, kedy potrebuješ zmenu i ty, pretože ten, kto tu doteraz bol primárne pre niekoho druhého, si musí dopriať chvíle osamote, aj keď priznať si to je občas poriadne ťažké. Lebo na bolesť nechceme byť sami. No mali by sme…
Vidieť, ako nás niekto zamenil a našiel si za nás náhradu, je bolestivé. Mnohí sa s tým nevedia zmieriť ani po rokoch a dusia to v sebe. Vidieť šťastnú tvár niekoho, koho si miloval, s niekým iným, neraz zabolí. Každodenne vstávame s bolesťou na hrudi a líhame si do postele s prázdnotou, ktorá signalizuje, že nám niekto chýba…
Vždy bolí byť odmietnutý a odignorovaný. Stretnúť sa s tým, že nás niekto poblázni, zaujme, dá nám nádej… Urobí radosť, poskytne šťastie a zapáli v nás iskru vďaky a lásky. Práve v týchto momentoch sa naša láska začína a my do nej padáme hlbšie a hlbšie, až sa zaľúbime. Čo však potom, ak tá osoba neprijme naše city a zistíme, že sme boli odmietnutí či neprijatí? Keď ľúbime nadovšetko a sme ignorovaní?
Je zločin chcieť milovať a byť milovaný? Azda hľadať lásku v dnešnom svete je veľmi trúfalé. Až priam zúfalé. Niekto má šťastie ju stretnúť na prvýkrát. Zaľúbi sa, zosobáši sa, má deti a takto pekne spolu s partnerom postupujú ďalej. Niekto si zasa prejde vzťahom, z ktorého sklamane odchádza, lebo v ňom nenašiel to, čo hľadal, a púšťa sa do ďalších vzťahov s cieľom nájsť tú pravú lásku. Niekto iný nemá na lásku šťastie vôbec, hľadá a nie je mu to dopriate. Kde je chyba?
Sedím na okraji bazéna, nohy ponorené vo vode, pozerám sa na vodu, ako v nej robím jemné vlny, a premýšľam – ako vždy, ako stále. Snažím sa utiecť pred svetom, ktorý mi ponúka všetko, avšak zisťujem, že ja všetko nepotrebujem, potrebujem len štipku lásky, zopár drobnej radosti, kúsok šťastia a hŕstku dobrej nálady. Môj pohľad smeruje na vodu, keď prídeš ku mne ty, posadíš sa vedľa mňa a spýtaš sa, či sa môžeš ku mne pridať. Spýtam sa, či tým myslíš robenie vĺn vo vode, len sa usmeješ a povieš, že pri mne budeš robiť čokoľvek, len ak budeš môcť byť so mnou.
