Vaše Úlomky

Dopočula som sa, že láska spisovateľa nikdy neumiera. Nachádza sa v tomto celom výroku obrovský kus pravdy. City, pocity, myšlienky a všetko s tým späté zostanú spečatené na papieri. Spisovateľ si zoberie papier, pero alebo ceruzku a začne písať ten najkrajší príbeh lásky k jeho milovanej osobe. Okolo neho sa vznášajú motýliky a krásna energia plná lásky a šťastia. Jeho tvár zdobí úsmev a pri pomyslení na milovaného človeka jeho srdce tancuje ten najkrajší tanec…

So závisťou sa stretáva v živote každý. Buď nám je „dopriata“ druhými ľuďmi, alebo ňou trpíme my sami. Často je označovaná ako niečo zlé. Ale je naozaj taká škodlivá? Ak nám závidia druhí, môžeme ju vnímať, že nám niektoré veci neprajú a chcú ich mať aj oni. Svedčí to však o nich, nie o nás, lebo práve títo ľudia na našej strane vidia niečo lepšie. Vidia, že my dokážeme niečo, čo oni nie sú schopní dokázať… 

Neviem, kedy sa to stalo, a vlastne neviem ani ako, viem len, že bol zrazu mojou komfortnou zónou. Nestalo sa to okamžite, nebolo to náhle a bez rozmyslu. Bolo to načasované dokonale, presne tak, aby do seba zrazu všetky kúsky našich príbehov zapasovali presne ako puzzle. Chcelo to len chcieť, nič viac a nič menej, a ja som až vtedy pochopila, že to skutočne môže byť také jednoduché. 

Dnes už viem, že problém nikdy nebol v tom, že by som chcela od neho príliš veľa, práve naopak, ja som chcela príliš málo. Nežiadala som ho o to, aby ma ľúbil, nemusela som, vždy som vedela, že to tak je.
A zakaždým, keď sa na mňa pozrel, videla som, že sa zamilováva zas a znova. Rovnako ako on videl, že ja robím to isté…