Vaše Úlomky

Každý z nás by mal určite úplne odlišnú odpoveď. S touto otázkou si ja líham do postele každý večer, no i sa s ňou zobúdzam, ale viem, že niečo by sa určite zmenilo. Môj život by bol iný už od základov. Bol by si jeho súčasťou práve ty.  Z nevšedného dňa by som ti urobila ten najkrajší. Každý večer sa za teba modlím k Bohu. Nikdy by som ti nič zlé nepovedala a vážila by som si ťa. Vlastne už teraz si ťa vážim. Preplávala by som kvôli tebe moria i oceány, aby sme mohli byť spolu. 

„Chcem len šancu dokázať, že som hodná perspektívneho vzťahu.“ Možno si dospela. Možno si už len mala dosť samoty. Možno si sa už spoznala a zistila si, kto vlastne si. Skrátka a dobre, si v tom období, kedy si si povedala, že už by si do svojho života aj priala nejakú tú „spriaznenú dušu“. (Nerada používam tento termín, lebo podľa môjho názoru je spriaznená duša hlavne niekto, s kým si tento status vybuduješ až časom. Áno, môžete si na začiatku rozumieť, ale pamätaj – stále je to len začiatok. Prvotné emócie, niečo, čo ako ľahko vedelo prísť, tak presne tak rýchlo vie aj vyprchať.) 

Raz za čas to príde asi na každého. Ten deň, kedy si síce uvedomujete to všetko, za čo ste vďační, ale predsa vám niečo chýba. V tieto dni, kedy sme iba doma, maximálne ideme niekam do prírody alebo na nákup, prišla na mňa tá chvíľa CH. Ráno som sadla do auta, zapla rádio tak hlasno ako vždy. Svietilo mi slnko do očí. A zrazu nálada nikde. Väčšinou sa pristihnem pri tom, že sa v tomto počasí usmievam a naozaj úprimne vždy poviem: Ďakujem, že existuje na svete niečo, ako je Slnko. 

Tak veľmi by som chcela vedieť, či na mňa aspoň trošku myslíš. Tak veľmi by som chcela vedieť, či si na mňa aspoň občas spomenieš. Tak veľmi by som chcela vedieť, či ti občas chýbam tak, ako ty chýbaš mne. Tak veľmi by som chcela vedieť…
A čo sa tým vlastne zmení? Čo sa zmení, ak mi povieš áno, čo sa zmení, ak mi povieš nie? 

Zas som mala sen s tebou. Už celý tento týždeň. Najprv sa budím s myšlienkou… Prečo? Už som nad tebou tak dlho nepremýšľala. Prehrávam si celý sen dookola vo svojej hlave, až mi začneš chýbať. Tak strašne, tak moc, že sa chcem obliecť a bežať za tebou. Nájsť ťa, objať ťa, pobozkať ťa. Neviem, čo sa to so mnou deje. Tak dlho mi trvalo vyliečiť sa z teba, no zrazu sa vraciaš a dávaš mi údery, ktoré neviem prijať, ktoré ma dostávajú do kolien.

Aj vás táto doba núti viac premýšľať? Mňa áno. V poslednom čase veľa premýšľam o láske, vzťahoch, o ľuďoch, ktorí kráčajú životom so mnou. Verím tomu, že každý jeden má v našich životoch zohrať nejakú úlohu. Rodičia, spolužiaci, kamaráti, prvá láska. Dokonca aj ten, kto nám zlomil prvýkrát srdce, pri kom sme vyslovili vetu: „Už nikdy sa nezaľúbim“. A potom sú tu ľudia, ktorých budeme ľúbiť navždy iba tajne, pretože vedľa nich už kráča niekto iný.