Jedného dňa…
Bežala. Topánky sa jej šmýkali na rannom mraze. Kde-tu boli kamene ešte dokonca pokryté snehom. O zbytok sa postaral strmý svah. Aj napriek tomu však utekala ďalej. Na vrchu cesty spomalila. Odchýlila hrubý konár vysokého smreku. Na nos jej spadlo zopár studených vločiek. V noci muselo zase snežiť…. Vyšla na koniec širokej kamenistej cesty. Les ďalej pokračoval popri potoku. Pred ňou sa ale rozliehala široká lúka. Napravo ohraničená hustým lesom, naľavo…