Vaše Úlomky

Viem, že si vravíš, že sa ešte veľa vecí zmení. Viem, aké ľahké je chytiť sa nádeje a viac sa jej nepustiť, pretože práve tá nádej je jediná, ktorú máš. Jediná a skutočná, čo sa v tomto vzťahu naskytlo. Viem, že si nahováraš, že ak tomu dáš čas, dočkáš sa. Pretože na dobré sa čakať má. Pekné veci – tie, po ktorých túžime, neprichádzajú hneď… Viem, že si odhodlaná čakať a nezísť z tejto cesty. No zároveň viem, že ťa pravdepodobne čaká veľký zlom…

Budú tu chvíle, keď budeš chcieť všetko vzdať, pretože sa zasekneš na nepodstatnej veci. Lenže v tú danú chvíľu, v tom rozpoložení, to bude pre teba dôležité. Niečo, čo ťa zastaví, ako nejaký blok, a ty sa budeš báť urobiť ten dôležitý nový krok. Dievča, nerob unáhlené závery… Pretože tu budú aj dobré dni. Nie všetko zlé trvá večne a to, čo ti teraz pripadá ako prechádzka tŕnistou záhradou, sa čoskoro zmení. 

Občas sa stáva, že v živote stretneme niekoho nového. Niekoho, pri kom máme pocit, že ho poznáme roky rokúce… Stalo sa ti to už niekedy? Stretol si už vo svojom živote niekoho takého? Počas života občas musíme čeliť nástrahám alebo skúškam, novým príležitostiam či novým ľuďom… Myslím si, že prejsť si takým niečím v určitých podmienkach či určitom čase je veľmi ťažké.

Vieš, drahá, možno teraz láska nie je práve to, čo potrebuješ… Možno tvoje srdce prahne len po tom, aby si oddýchlo. Po tichu, po momentoch, kedy môže načúvať sebe a nie nikomu inému. Možno nastal ten čas, kedy potrebuješ zmenu i ty, pretože ten, kto tu doteraz bol primárne pre niekoho druhého, si musí dopriať chvíle osamote, aj keď priznať si to je občas poriadne ťažké. Lebo na bolesť nechceme byť sami. No mali by sme…

Vidieť, ako nás niekto zamenil a našiel si za nás náhradu, je bolestivé. Mnohí sa s tým nevedia zmieriť ani po rokoch a dusia to v sebe. Vidieť šťastnú tvár niekoho, koho si miloval, s niekým iným, neraz zabolí. Každodenne vstávame s bolesťou na hrudi a líhame si do postele s prázdnotou, ktorá signalizuje, že nám niekto chýba…

Vždy bolí byť odmietnutý a odignorovaný. Stretnúť sa s tým, že nás niekto poblázni, zaujme, dá nám nádej… Urobí radosť, poskytne šťastie a zapáli v nás iskru vďaky a lásky. Práve v týchto momentoch sa naša láska začína a my do nej padáme hlbšie a hlbšie, až sa zaľúbime. Čo však potom, ak tá osoba neprijme naše city a zistíme, že sme boli odmietnutí či neprijatí? Keď ľúbime nadovšetko a sme ignorovaní?