Vaše Úlomky

Mnohým z nás sa to stalo. Ak nie aj náhodou všetkým. Možno aj práve tebe, ktorá číta tieto riadky.
Hovorí ti niečo slovo ZRADA? To slovíčko, ktoré mení tie pekné dni na chvíľky smútku, plaču a otázok, prečo práve mne sa toto udialo…
Častokrát sa cítime my ako obete a dávame za vinu tým „zradcom“. 

Keď sa povedia slová ako napríklad nevera, podvod, cudzoložstvo (myslené ako mimopartnerská súlož), niektorým ženám napadne konkrétne meno. Ako sa z tohto procesu – byť zradená – dostať? Je na to odpoveď? Je to fakt len o tom, že čas lieči a hojí naše rany, ktoré spôsobili obyčajní neverníci/neverníčky, pričom po celý čas tvrdili, že nás ľúbia? Prečo chlapi, ktorí nás milujú, dokážu spraviť jednu z tých neodpustiteľných vecí?

Dnes už viem, že som to mala urobiť skôr. No nad tými najbolestivejšími rozhodnutiami váhame najviac. Ani mne sa do toho nechcelo… Bála som sa, odďaľovala som tento moment čo najdlhšie, ako sa len dalo. Žena je totiž bytosť, ktorá verí. Verí, aj keď jej nik nedáva dôvod na to, aby stále verila. Verí, pretože chce, pretože miluje a správa sa k tomuto citu ako k niečomu, čo nemôže hneď po prvej zlej skúsenosti zatratiť.

Nemala som sa vzdať. Mala som o teba bojovať. Zistiť, aké to je byť v tvojej prítomnosti, zistiť, aké je to byť s tebou. Vieš, poznám len ten pocit byť bez teba. Iné nepoznám. Neviem, aké to je napísať ti, neviem, aké to je pobozkať ťa, neviem, aké je objať ťa. Neviem, aké je zaujímať sa o tvoj deň, neviem, aké to je, keď ty sa zaujímaš o mňa. Neviem toho veľa, avšak viem to, že som sa vzdala priskoro.

Skutočne som mala pocit, že to bol on. Milý, pozorný.
Síce som už vyše roka tvrdila, že som sama a vyhovuje mi to, ale občas som si v duchu priala stretnúť niekoho, kto by zmenil moju doterajšiu mienku o mužskom pokolení.
A potom prišiel. Keď som vošla do miestnosti, nespustil zo mňa oči…