Category
Dokedy sa človek dokáže rozdávať? Dokedy človek dokáže myslieť na všetkých okolo seba len nie na seba? Dokedy?
Doteraz…
Včera som preplakala celú noc. Naposledy som takto plakala, keď si mi ty ubližoval. Keď si ma využíval a ja som ťa naďalej ľúbila. Keď som si hovorila, že je koniec, avšak som to umelo predlžovala a verila, že veď ty sa zmeníš…
Bol si ten, koho som chcela, či som si ťa len idealizovala? Občas to totiž robím. Niežeby som chcela. Avšak niekedy asi snívam s otvorenými očami. Poznám ťa, či spoznám ťa? Chcela som nás zachrániť, lebo som si myslela, že to potrebujeme, že to potrebuješ a asi aj ja. Zisťujem, že ja nepotrebujem na záchranu teba a ani ty nepotrebuješ mňa. Chcela som s tebou tráviť čas, chcela som byť niekto blízky, avšak čím viac som sa približovala, tým viac som sa vzďaľovala.
Vždy som sa zaoberala viac tým, čo už bolo, ako tým, čo práve je. Viac som sa zaoberala tým, čo už sa stalo, ako tým, čo by sa mohlo stať. Či som chcela a či nie, minulosť ma ovplyvňovala vo všetkom, v čom sa len dalo. Bolo to, akoby ma definovala. Na základe toho, čo sa mi udialo, som ďalej žila. Keď sa stalo niečo smutné, prenieslo sa to i do mojej prítomnosti a neskôr i do budúcnosti.
Láska na prvý pohľad? Nikdy som tomu veľmi neverila. Chémia? Alebo zakázané ovocie? To som vtedy ešte nevedela, čo ma naozaj čaká. Ten pocit – ako keby toho človeka poznáte roky, ale pritom ho vidíte prvýkrát. Pohľad, ktorý vyvolával zimomriavky. Vedeli sme, že nič nemôžeme, ale túžba bola silná. To sú tie momenty, kedy neviete, či počúvať srdce alebo rozum.
Je zvláštne, ako sa dvaja ľudia dokážu odcudziť. Stále si kladiem otázku, kam sa všetka tá láska, ktorú si ku mne cítil, podela. Pri tebe som sa cítila milovaná. Dával si mi lásku, pocit istoty a bezpečia. Nemusel si mi nič hovoriť na to, aby som sa pri tebe cítila dobre. Stačilo mi, že si vedľa mňa a držíš ma za ruku. No zrazu je všetko inak…
Nebojím sa lásky, to by bolo pohŕdajúce. Dávam si pozor, komu venujem moju lásku, lebo sklamaniami sme si prešli všetky. Neverím klamárom, nepohŕdam pyšnými, neverím neverníkom, nesťažujem sa tomu, koho to nezaujíma, nemárnim čas s tými, čo na mňa čas nemajú. Prešla som si sklamaniami ako každý a svoju lásku venujem chlapovi, ktorý o ňu naozaj bude stáť. Nebudem sa musieť o ňu prosiť a bude mi opätovaná najkrajšie – tak ako aj tá moja.
