Vaše Úlomky

Odpovedzme si na otázku: Prečo všetci túžime po vzťahu? Prečo vlastne chceme nájsť toho pravého alebo tú pravú? Čo presne sa za touto túžbou skrýva a prečo sa cítime zle, ak sme dlho sami? Akoby sme vedome hľadali osobu, ktorá zapadne k nám a urobí náš život rozprávkovým, nie? Občas sa mi zdá, že najviac po láske túžia práve tí, čo si ju nevedia vytvoriť sami. Ide o ľudí, ktorí sa príliš málo zamilovali do svojho života, a tak dúfajú, že keď sa zamilujú do druhej osoby, všetko sa zmení.

S hrdosťou na srdci a vážnosťou v očiach môžem povedať, že stále verím v dobro ľudí. Verím, že aj po tom všetkom, čo si pre mňa život pripravil, sa nájdu určití ľudia, ktorí budú vždy pri mne. Aj keby som bola akokoľvek v koncoch, tak mi hodia to povestné záchranné lano. Dokážu to, pretože vedia, že to isté by som spravila aj ja pre nich. Áno, presne tak, zachránila by som vás. 

Prázdnota. Tak nejako by sa dalo popísať to, čo cíti, že má vo svojom vnútri. Bezmocnosť, ktorá ju ovláda. Dokáže nehybne ležať aj niekoľko hodín… Nerozmýšľať. Nespomínať. Nesnívať. Len byť potichu a sledovať okolitý svet. Všímať si povahy druhých, vzťahy medzi nimi. Ten pocit bezmocnosti, keď nedokáže zo seba vydať ani hlásku, nieto ešte slovo. Nevládze sa pohnúť, nevládze už ani plakať… Nevie robiť nič tak ako predtým. Už to nie je ona. Tá bolesť ju zmenila. 

Nikdy som nepomyslela na to, že zo sekundy na sekundu môžem o všetko prísť. O ľudí, o momenty, o pocity a v neposlednom rade aj o seba. Nikdy som nepomyslela na to, že jedného dňa zostanem len sama so sebou a bude to len na mne. Bude to len na mne, či sa postavím alebo nie. Aj keď som vedela, že zostať dolu bude pre mňa lepšie…