Vaše Úlomky

Nikdy som si nemyslela, že si raz budem z celého srdca priať, aby som na neho zabudla. Nikdy totiž nestretneme človeka, pri ktorom je nám od začiatku jasné, že sa vzťah s ním neskončí dobre. Najprv je všetko tak krásne, až sa pristihneme pri tom, ako snívame o budúcnosti. Zrazu to nie je tu a teraz… Odrazu sa spolu s ním vidíme už navždy a práve tieto myšlienky nám neskôr, ako sa niečo pokazí, dokážu poriadne strpčiť život.

Často si predstavujem, aké by to bolo, ak by som ťa nikdy nestretla. Čo by som cítila? Prázdnotu? Alebo slobodu, ktorú teraz moja duša nemá? Pretože práve po nej prahnem. Po pocite, že sa môžem slobodne nadýchnuť a nič ma neťahá späť. Späť k obdobiu, kedy sa to celé začalo, a späť k tebe. Teraz už neverím, že sa raz všetko na dobré obráti a my dvaja spolu budeme šťastní. Posledné dni sa presviedčam len o tom, že raz… Raz ma necháš ísť.

O láske už nechceš ani počuť. Už nesnívaš. Bola si toľkokrát zranená a zlomená. A bojíš sa. Bojíš sa, že sa to môže zopakovať. Predchádzajúci vzťah ťa zabil tým najkrutejším spôsobom… Zabil tvoje city.
A ty už nikdy nechceš milovať. Stala si sa vo svojom živote herečkou a podľa scenára máš hrať šťastnú a bezcitnú…

Kiežby som ich nikdy nestretla… Chcela by som vrátiť deň, kedy som ho spoznala… Nemala som dovoliť, aby sme sa spoznali bližšie… Ak by som mohla, dnes by som všetko urobila inak…
Aj toto sú vety, ktoré si zvykneme hovoriť, keď sa nevieme vyrovnať s tým, čo cítime. Je to desivé a príliš bolestivé na to, aby sme boli ochotné znášať to. Je to bolesť, o ktorej sa nazdávame, že k nášmu životu patriť nemá.

Každá z nás chce byť milovaná. Veď preto sme my ženy na tomto svete – aby sme v iných vzbudzovali lásku a nehu, aby sme sa cítili ako bytosti, ktoré menia tento svet k lepšiemu. Chceme lásku cítiť a chceme ju aj dávať. A keď sa nám to nedarí, môžeme byť v ostatných oblastiach života neviem ako šťastné, no stále bude ten život trochu fádny. Večery budú prázdne a až príliš tiché, noci budú preplnené iba otázkami, kde robíme chybu…