Category
Čoraz viac a viac žijeme stereotypnými životmi. Nevyjdeme von z postele so slovami: „Dnes chcem niečo nové.“ Vychádzame stadiaľ so slovami: „Dnes bude snáď všetko po starom.“ Radujeme sa, keď sú veci tak, ako boli i doteraz. Bez akejkoľvek možnej zmeny. Vyhovuje nám, že si nemusíme na niečo nové navykať či sa tomu prispôsobovať. Preto žiadnu zmenu neprijímame v našich životoch…
Áno. Si sklamaná. Vidím to. Vidia to aj iní. Keď kráčaš po ulici, tak to už nie si ty. Nie si to dievča so širokým úsmevom, ktoré má pocit, že je milované. Necítiš to šťastie, ktoré ti pomáhalo prekonať všetky chvíle…
Práve teraz, keď čítaš článok za článkom, si praješ, aby si našla ten pravý, kde ťa niekto pochopí. Možno to bude práve môj a možno nie…
Všetko sa to začína tak nevinne. Poznali sme sa cez priateľov, pridali sa do kontaktov na sociálnych sieťach, doslova sme prepísali večery… Spoznávali sme sa viac a viac, až nakoniec prišiel deň, keď sme išli prvýkrát spolu sami von. Obaja sme z toho mali tak trochu strach – ty si sa liečil z minulosti a predošlého vzťahu a ja nebola zahojená z rán, čo som poslednou dobou schytala…
Kedy začíname ľúbiť? Skutočne cítiť to, čo nazývame láska. Dnešná doba je taká, že by som povedala, že ľúbime, až keď máme s človekom sex. Je to zjavne veľmi dôležité pre nás ľudí, aby sme boli schopní sa zaľúbiť. Áno, nevravím, že sex nie je dôležitý, aby si dvaja ľudia rozumeli. Avšak je dôležitý aj v slove láska? V tejto dobe to tak vidím. Pre ľudí je viac dôležitý výzor či telo ako duša a charakter. Smutné.
Život nás občas postaví pred nejakú tú výzvu a väčšinou to robí vtedy, keď to čakáme najmenej. Deje sa to vo chvíľach, kedy si myslíme, že je všetko v poriadku a nemá sa čo pokaziť. No predsa sa tak stane. Pokazí sa nie „niečo“, ale rovno jedno puto. Vzťah, ktorý predtým nemal žiadne trhliny. A dnes… Dnes sa kvôli tomu cítiš zle. Ako niečo menej, ako osoba, ktorú si nik neváži, ktorej snahu si nikto nevšimol a nedokáže tvoje úsilie dostatočne oceniť…
Určite už ste zažili niekedy taký ten vzťah, v ktorom ste si vraveli: „áno on/ona je ten pravý“. Že vzťah s ním je ako prechádzka ružovou záhradou – prinášal vám do života len to dobré, a mysleli ste si, že sa to nikdy neskončí. Ale po určitom čase prišiel nejaký zlom. Človek, do ktorého ste boli až po uši zamilovaní, sa zmenil v niekoho, koho skoro nespoznávate. Ráno ste sa zobudili a báli ste sa, čo vám dnes bude vyčítané, čo bude zase vaša chyba, čo ste zas pokazili, že vzťah nefunguje tak, ako má…
