Láska, pri ktorej máme pocit, že je osudová. Láska bez zábran. Láska, kvôli ktorej robíme úplne šialené veci. Láska, na ktorú by sme najradšej zabudli. Láska, ktorá bolí, aj taká, ktorá lieči. Plačeme kvôli nej po nociach a dušujeme sa, že by sme radšej toho človeka nestretli. Ostávame prekvapené, ako veľmi nás mení, ako veľmi sa dokážeme o milovanú osobu báť.

Dlhý čas som sa nevedela vymotať z obdobia, kedy som si myslela, že tú pravú lásku už mám za sebou. Motýliky v bruchu, obrovská fyzická príťažlivosť, dlhé rozhovory o ničom a o všetkom až do neskorého rána. Niekoľko trhlín, ktoré som prehliadala, množstvo ďalších šancí, ktoré som poskytovala s nádejou, že sú už posledné. Jedna taká naozaj prišla. Skutočne bola posledná, no potom však nastal koniec.

A odvtedy prišlo prázdno.

pinterest.com

Prišli ďalšie vzťahy, ktoré v porovnaní s týmto už neboli tým pravým. Snažila som sa milovať tak veľmi, ako som milovala jeho, no nešlo to. Akoby som všetku lásku dala iba jemu a pre iných mi už nezostalo nič. Hnevala som sa na seba, pretože som skutočne chcela milovať. Tak silno a tak bez zábran… každý, kto prišiel po ňom, by si takú lásku zaslúžil.

No ja som ten cit už vo svojom vnútri nedokázala nájsť. Hnevala som sa a preklínala samu seba. Avšak vtedy som prišla na to, že lásku nikdy nepochopíme, hoci sa o nej toľko hovorí, hoci ju dôverne pozná každý z nás.

Vzniká v našej duši, s ktorou môže naložiť po svojom…

Môže ju zdevastovať, môže ju vyliečiť. Hoci sa zrodí v našom vnútri a má nad nami plnú moc, nemôžeme ju ovplyvniť.

Akoby mala vlastnú hlavu. Nedokážeme jej prikázať, aby odišla, nemôžeme ju privolať na rozkaz a trvať na tom, aby ostala. Robí si, čo sa jej zachce, a nám neostáva nič iné, len sa s tým zmieriť, aj keď to mnohokrát poriadne bolí.

Teraz spätne však viem, že každý vzťah mal svoje čaro. Naučil ma mnoho vecí, na ktoré som prišla až neskôr.

pinterest.com

Aj ten vzťah, kedy som lásku chcela zo svojho života vyhnať, kedy som si prikazovala zabudnúť, a aj ten, počas ktorého som trvala na tom, aby láska prišla, zotrvala a neustále sa rozvíjala. Stávala sa silnejšou a robila môj život zázračným.

Všetky vzťahy nás niekam posunú. S odstupom času to pochopíme. Pocítime, aké je to milovať viac než ten druhý, a potom príde niekto, pri kom máme pocit, že milujeme menej. Sužujú nás výčitky a lásku preklíname, pretože znovu máme pocit, že s nami manipuluje, ako uzná za vhodné. Stávame sa len nástrojom, ktorý má pevne v rukách práve ona.

Teraz však viem, že to malo zmysel. Že všetko, čo sa stalo, sa stať malo.

Každý vzťah ma niečo naučil. Ukázal mi, čo v živote chcem či potrebujem, alebo mi poskytol situácie, o ktorých viem, že sa už nikdy viac nesmú zopakovať. Vďaka láske, ktorú som vtedy preklínala, som lepšie spoznala samu seba. Nastavila mi zrkadlo, v ktorom sa mihol obraz, ktorý by som bez nej nikdy neuvidela.

Dnes sa už láske nebránim. Viem, že má mnoho tvárí a stále som neprišla na to, ktorá z nich je tá pravá, ktorú skutočne chcem. A predovšetkým… Každá láska má svoje čaro. Aj taká, ktorá bolí, aj tá, ktorá nám poskytuje pocit, že sme v absolútnom bezpečí.

Coverphoto: thoughtcatalog.com

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Musela som ťa opustiť

Facebook komentáre