Keď čakáš na niečo/niekoho príliš dlho a potom to dostaneš, tak sa tomu nedokážeš tešiť…dlho som si myslela, že táto veta je postavená na hlavu. Veď keď dostanem, čo chcem, musím skákať meter 20 od šťastia…alebo?
Vieš je to tak. Čakáš na niekoho. Nie do slova. Žiješ každodenným životom, smeješ sa, cestuješ, spoznávaš ľudí…ale to miesto, ktoré zostalo prázdne po ňom, tam stále je…stále prázdne, lebo tam nikoho iného nechceš vpustiť.
Podvedome/ vedome, chcene/ nechcene jednoducho to nejde.
Môžeš mať 10ky nápadníkov a možno budú všetci v niečom lepší ako on, ale tebe je to jedno…lebo vieš, že ani jeden nebude ako on. Ani jeden nebude chápať tvoje sarkastické poznámky a nálady ako on ( aj keď sa to tiež musel učiť.).
Ani s jedným si nebudeš užívať ešte aj to ticho pred zaspávaním. Ani jeden ťa nepohladí po hlave a ani jeden ťa neobjíme ako on.
A tak časť teba čaká..lenže ani to netrvá večne..a tak nastane chvíľa, kedy vytiahneš biely uterák, zamávaš s ním životu ako znamenie, že sa vzdávaš.
Že to všetko púšťaš a už nebudeš naháňať niečo, čo sa nedá chytiť. Vzdávaš sa a odkazuješ životu, osudu, že to nechávaš v ich rukách a posúvaš sa ďalej, lebo chceš byť šťastná…
V momente keď sa vzdáš niečoho alebo niekoho, zaručujem ti, že to dostaneš. A tak sa stalo…stojí predo mnou v celej svojej kráse a so všetkým, čo som tak dlho chcela.
A v hlave sa mi vynára otázka, či sa mám spokojne usmievať alebo si zbaliť všetky veci a odísť čo najďalej, presne tak, ako som to chcela, keď som sa ho vzdávala. Lebo tento scenár už poznám od začiatku až do konca a tie konce ma šťastnou nikdy neurobili.
Stojí tu s pusou na dobrú noc, s úsmevom a prepnutým humorom, ktorý mám tak rada, s objatím, ktoré má len on…stojí tu a že vraj neodíde. Že vraj sa nemusím báť, že zase zmizne s východom slnka a už ho viac nebude. Lenže skok do meter 20 sa nekoná.
Prečo?
Lebo keď po dlhom čase dostaneš toto všetko, nemáš odvahu tomu veriť. Lebo si tomu už toľkokrát verila a vždy to skončilo rovnako….
A sama vieš, že toto je posledná šanca, posledná možnosť, lebo ich viac nebude…lebo viac nechceš. Posledná šanca a tak ju nechceš nechať odísť. Nechceš pokaziť nič a chceš si len povedať, že áno to čakanie stálo za to…lebo tu je ON.
Jediné čo potrebuješ je čas...čas uveriť tomu, že je to skutočné a že to, čo si tak dlho chcela môže naozaj fungovať…
čas uveriť tomu, že aj napriek všetkému ťa má naozaj rád…
