Spomínam si na ten pocit… Priam sa to vo mne bilo. Vzdať sa a všetko nechať tak. Začať odznova, nechať za sebou všetko a konečne sa oslobodiť. Lenže hoci to bolo mojím jediným prianím, na druhej strane sa mi do toho nechcelo. Bála som sa, že odídem odniekiaľ, kde sa to ešte neskončilo. Skutočne som sa obávala toho, že za sebou nechám čosi nedokončené, že stopnem pieseň ešte predtým, ako zaznie chytľavý refrén. No v skutočnosti som len čakala na moment, ktorý ma definitívne rozbije.

Na okamih, ktorý mi konečne otvorí oči dokorán a dovedie ma k otázke, čo tu ešte stále robím. Čo chcem s týmto človekom nájsť, keď doteraz som len strácala. A čo som pre neho ešte ochotná odhodiť, akoby som v sebe nemala ani kúsok sebaúcty.

unsplash.com

Lenže tá nám často chýba…

Pretože v takýchto vzťahoch dostávame čosi iné. Chabé dôvody, prečo ešte zotrvať. Výhovorky, ktoré sú tak smiešne, že si musíme povedať, že sú pravdivé, pretože takúto hlúposť by si snáď nevymyslel. Že ak by nám chcel klamať, určite by to urobil lepšie, tak, aby v nás nevzbudil toľko podozrenia. 

V takýchto vzťahoch dostávame pocit, že za mnoho nešťastia môžeme my. Tu sa totiž chyby balia do zlatého papiera a sú nám neskôr ponúkané, aby sme ich prijali za naše vlastné. A my ich prijmeme… Osvojujeme si pocit, že to práve s nami niečo nie je v poriadku a každým neúprimným ospravedlnením, o ktorom síce vieme, že nám má len zalepiť oči, i tak tomu druhému dovoľujeme, aby štiepil našu sebadôveru.

unsplash.com

A pritom jedinou našou chybou je, že hľadáme šťastie a lásku s nešťastným človekom…

S niekým, kto milovať nevie, no túži len na niekom parazitovať. Žiť z jeho polámaných snov, ku ktorým vlastnoručne prispel. Vidieť, ako niekto predtým plný života teraz upadá a ťažiť z tohto pohľadu. Sú ľudia, ktorí niekoho lásku infikujú svojou vlastnou zášťou. Pretože ich nadnáša pocit, že nie sú jediní, kto je na tom mizerne.

Spomínam si na to, akoby to bolo včera. Takýto vzťah sa opúšťa ťažko. Spravíš krok vzad, pritiahne ťa späť. Ak vykročíš vpred, potiahne ťa dozadu. Pretože áno, nevie bez teba žiť. S niekým sa musí o tú ťažobu, ktorá ho ťahá ku dnu, podeliť…

Takto to vyzerá, keď hľadáš šťastie s nešťastnými ľuďmi. Nepomôžu ti v tom. Vlastne ti nepomôžu v ničom, všetko len skomplikujú. Nešťastným ľuďom totiž nejde o lásku. Hľadajú v nej úplne niečo iné ako ty. Pocit, že sú niečo viac. Že majú nad niekým moc. Chcú sa len ubezpečiť, že ich niekto miluje, pretože z tohto citu ťaží ich ego. Chcú sa cítiť dôležití, nie milovaní. Nie, ty nie si stratený prípad. Len si možno chcela nájsť lásku s nešťastným človekom…

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Aké skutočne sme?

Coverphoto: Photo by Polina Shirokova on Unsplash

Facebook komentáre