Ja viem. Nikdy by ťa nenapadlo, že tento deň raz príde. Veď ste boli takí šťastní! Takí zamilovaní! A ty si verila, že vás nikdy nič nerozdelí. Verila si slovu – navždy.
No postupom času v tebe začala dýchať istota, že by bolo lepšie, keby odišiel. Je to len myšlienka, ktorú ihneď zapudíš a nahradíš tým, že ty ho predsa nikdy neopustíš. Lenže táto myšlienka je čoraz neodbytnejšia a naliehavejšia. Ubližuje ti.
Tvoje srdce krváca a kričí o pomoc. A ty zrazu chápeš, že bez neho by ti bolo lepšie. Že už dlhšie nie si takto šťastná. Že už nevládzeš. Vieš, že pre neho prežiješ všetko. Ale nevieš, ako dlho bude trvať, kým ťa to zničí.
No v momente, keď si čo i len na sekundu predstavíš chvíľu, kedy mu povieš zbohom, tvoje srdce zasiahne taká prudká bolesť, že vieš, že by si ju nezniesla. A tak tíšiš svoje pocity, skrývaš ich pod úsmevom a trpíš ďalej.
Pretože nechať ho odísť je nemožné. Nedokážeš si ani predstaviť život bez neho. Vieš, že by si nezvládla tú bolesť . Bojíš sa, že bez neho budeš stratená. A budeš do konca života nenávidieť ten pocit, keď vieš, že už musíš ísť.
Možno to príde od neho. Možno príde do jeho života iná a ty si budeš musieť vybrať, či ostať a bojovať, alebo hrdo odísť. Alebo sa medzi vás postavia okolnosti, nečakané udalosti. Na tom nezáleží, pretože výsledok je rovnaký. Si nútená povedať zbohom.
Vždy si niekde v kútiku duše tušila, že tvoje najobľúbenejšie ahoj sa raz zmení na najťažšie zbohom…
Aké je povedať zbohom, keď ho miluješ?
V mnohých knihách si čítala, ako sa hlavná hrdinka nadýchla, povedala svojmu milovanému zbohom, otočila sa a odišla. Och, nie srdiečko, ja ti nebudem klamať. Chcem ti povedať pravdu, ktorú nenájdeš napísanú v žiadnej knihe. Povedať zbohom je najťažšie. Ťažšie než si vieš predstaviť. Oveľa ťažšie.
Myslím to zbohom, po ktorom, keď sa znova stretnete, budete už iba náhodní okoloidúci. To zbohom, po ktorom nenasleduje žiadne ďalšie ahoj. Už nikdy viac… To zbohom, ktoré možno ani nedokážeš vysloviť. Ale to je v poriadku, zlatko, ver mi.
Najťažšie zbohom je vtedy, keď vieš presne, kde ho nájdeš. Keď vieš, že každý utorok o ôsmej chodí do baru, že každý deň vstáva o siedmej a ty každý deň prechádzaš okolo jeho školy cestou do svojej. Najťažšie zbohom je, keď jediné po čom túžiš je rozbehnúť sa za ním, ale vieš, že nemôžeš.
Všetka bolesť, ktorú si celý čas cítila sa sústredí do jediného okamihu. Cítiš, že padáš do temnoty a neexistuje možnosť nádychu. Chceš kričať. Prosiť. Plakať. A stále veriť. Ale už nemôžeš… Také je povedať zbohom, keď ho miluješ.
Ale ver mi, že keď zavrieš tie dvere, bolesť možno neutíchne, ale naučíš sa s ňou žiť. Ona ešte dlho ostane a keď sa ozve, bude ti smutno a možno budeš plakať. Ale aj to je v poriadku. A časom pochopíš, že najhoršie je za tebou. Že si spravila možno najťažšiu vec v živote, aby si dostala tú najlepšiu – šancu na nový život. Na nový život bez bolesti, ktorú si si nikdy nezaslúžila. A vtedy budeš vďačná a hrdá, že si to dokázala. Nie kvôli nemu, ale kvôli sebe.
Lebo ty sama si to najdrahšie, čo máš.
Neboj sa povedať zbohom, hoci to bude bolieť. Niekedy je nechať ho odísť tým najlepším riešením.
A keď to zvládneš srdiečko, ja ti sľubujem, že raz príde deň, keď zabudneš, ako si sa cítila, keď si ho videla naposledy odchádzať. Príde deň, keď ti jeho slová už nebudú znieť v ušiach, keď prestaneš cítiť jeho posledný dotyk tak ako všetko ostatné. A ver mi, že keď sa jedného dňa načiahneš za šťastnejšou budúcnosťou, už nebudeš cítiť jeho dlaň vo svojej.
Možno to bude tvoje najťažšie zbohom. Ale keď to zvládneš, vyhrala si!
Ja viem, že to zvládneš. Zvládla som to tiež.
