Rada by som ti dala svoje celé srdce. Tak rada by som sa do teba zaľúbila. Tak rada by som ti povedala všetko, na čom mi záleží. Tak rada by som začala ten svoj život s tebou. Ale čím viac sa púšťam do týchto slov, tým viac si uvedomujem, kto si, kto som ja, kto by sme boli spolu a kto by sme neboli. Mrzí ma to. Mrzí ma, ako všade hľadám lásku, mrzí ma, ako ťa všade hľadám, mrzí ma, aká som zbabelá, a mrzí ma, aký si ty hrdý.
Neznášam slovo „možno“, lebo mi dáva toľko neistoty, toľko nádejí, toľko… A ja už naozaj nechcem dúfať, ja už naozaj nechcem čakať. Čakať na lásku. Na teraz mi stačí tá moja. Zbožňujem, keď môžem spievať svoju obľúbenú skladbu, aj keď falošne. Zbožňujem, keď môžem tancovať dokonca aj na ulici, aj keď hrozne. Zbožňujem, že si môžem užívať život aspoň na malý moment, na jednu milisekundu.
pinterest.com
Áno, mrzí ma, že si ho nemôžem užívať s tebou…
Avšak ani neviem, či by si to bol ty, s kým by som si ho užívala. Momentálne to tak je. Lebo moje myšlienky patria tebe. Momentálne myslím na teba, čo robíš, čo nerobíš a či na mňa aspoň trošku myslíš. Či keď počuješ nejakú úžasnú skladbu, si spomenieš na mňa, že by si mi ju hneď poslal, avšak tvoje ego ti to nedovolí, lebo nechceš pôsobiť ako zaľúbený, aj keď sa niekedy tak správaš.
Možno je to len hra… (Ah, zase to slovo možno.) Asi to nebude hra, lebo som sa dočítala, že ak má o teba človek záujem, tak sa posnaží. A ty sa nesnažíš, avšak sa nesnažím ani ja.
Sme na rovnakej lodi. Dvaja ľudia, čo k sebe cítia niečo, čo nevedia pomenovať a ani to pomenovať nechcú.
Kto sme a čo od života dostaneme, keď sa k nemu takto správame?
Dostanem teba? Dostaneš ty mňa? Alebo v jednom prístave vystúpi z lode jeden a potom aj druhý? Bez vedomia, aké by to mohlo byť? Momentálne si myslím, že si to nezaslúžime ani jeden. Lebo ak je to tak, ako cítim, tak sa hnevám na nás oboch.
Ak je to len hra, tak sa naďalej hnevám na nás oboch. Na teba, lebo to robíš, a na seba, že ti to tak žeriem. Hocijaký koniec má náš príbeh, hnevám sa, lebo viem, že život nie je ako z filmu. Viem to všetko a je zlé, keď o tom snívam?
pinterest.com
Keby som chcela už konečne jednoduché rozuzlenie, keby som chcela, aby sa konečne niečo vyriešilo, keby si nás konečne našla láska? Myslím tá naša spoločná. Ak nejaká je. Všetko ti chcem vykričať, avšak ti nedokážem ani napísať jednu vetu, nedokážem sa ťa spýtať, ako sa máš. Zbabelá som… Naivná som, keď si myslím, že sa to všetko vyrieši za mňa, a ak si myslím, že ti možno na mne záleží viac, ako len na tej ďalšej.
Nemám momentálne žiadnu lásku, len tú „moju“…
A tú teraz najviac potrebujem, aby mi pomohla preniesť sa cez túto bolesť, cez túto neistotu, cez teba. Nevadí mi to, lebo viem najlepšie, čo ma urobí šťastnou. Viem, ktorú príchuť zmrzliny zbožňujem, viem, ktorý koláč, by som si v cukrárni vybrala, viem, ktorá je moja obľúbená farba.
Viem o sebe, že som úžasná osoba a každý, kto mi dá možnosť vstúpiť do jeho života, to nikdy neoľutuje. To my dobrí ľudia robíme – prinášame svetlo. A ja svoj lampáš už dlhšie nosím so sebou a hľadám, komu ním presvietim jeho tmu.
Chcela som, aby si to bol ty, chcel si, aby som to bola ja?
Na túto otázku nedostanem odpoveď, pokiaľ ti ju nepoložím. Keď sa prestanem obávať zajtrajška, tak zajtra príde ten deň, kedy sa ťa to spýtam, keď sa prebudím zo svojho sna a začnem žiť realitou, keď svoje „možno“ zmením na „určite“.
Kým ten deň príde, budem ľúbiť seba tak veľmi, ako ma budeš môcť len ty ľúbiť. Zatiaľ budem písať „možno“, zatiaľ budem snívať, zatiaľ sa budem obávať. Lebo aj keď to nič nevyrieši, tak mňa to motivuje.
pinterest.com
Motivuješ ma v písaní, motivuješ ma v láske, motivuješ ma v samej seba. Si moja najsilnejšia motivácia. Nič nie je silnejšie ako prvá a posledná myšlienka a nateraz o ňu nechcem prísť, aj keď ma to stojí to, že musím žiť v neistote a nádeji.
Najkrajšie a najsilnejšie slová píše ubolené srdce, lebo len ono sa vie dotknúť ostatných ubolených sŕdc…
Rada by som sa vás dotkla, objala vás, a povedala vám, že všetko bude úplne v poriadku. Užívajte si svoju motiváciu, užívajte si svoj sen. Neviete, kedy sa stane realitou a vy už prestanete len snívať a vaše srdcia sa zlepia. Dovtedy si ich budeme lepiť spolu. Našou nenaplnenou láskou.
Naším „možno“, našou nádejou, našimi snami. Lebo aj keď nemáme toho, po kom tak veľmi túžime, máme ešte samých seba a ak to nestačí, verte mi, že tam niekde je niekto, kto sníva rovnako ako vy. Tým príkladom som aj ja. Užívam si svoju motiváciu, svoju zbabelosť a svoju lásku…
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by Anton Malanin on Unsplash
