Je neskoro večer, vo väčšine domácností už všetci spia. Zvyčajne o tomto čase spím aj ja. Ale dnešok je iný. Dnes sedím v aute, vozím sa bezcieľne po meste a rozmýšľam. Po tvári sa mi kotúľajú slzy a dookola si púšťam tú istú pesničku. Tú našu. Pamätáš si? Sedeli sme v sále každý pri inom stole a zrazu začala hrať. A ja som v tej chvíli vedela, že chcem práve teraz tancovať s tebou…

A bolo to krásne. Vlastne ako všetko s tebou. Krásne, plné vášne, smiechu a hlavne neopakovateľné. V hĺbke svojho vnútra viem, že toto už nikdy s nikým nezažijem, lebo ty si bol od prvého momentu iný. 

pinterest.com

Sám sebou, s humorom tebe vlastným, so svojím štýlom, ktorý sa nedal prehliadnuť. Keď vstúpiš do miestnosti, každý si ťa všimne. Vyžaruje z teba pokoj, rozvaha, múdrosť a vtip. A hlavne – ideš si za tým, čo chceš, a bojuješ ako lev do poslednej chvíle. 

A bojoval si aj o mňa… 

Pomaličky, nenásilne, cez správy si sa ku mne približoval. Dnes ti už môžem prezradiť, že od prvej chvíle som túžila po tvojej blízkosti. Lenže blízkosť ľudí mi v minulosti veľmi ublížila, preto som sa držala v bezpečnej vzdialenosti. 

To pre teba ale nebola žiadna prekážka. Ani neviem ako, zrazu sme stáli oproti sebe a bola tu naša prvá pusa. Rozbúchalo sa mi srdce a všetky motýle v mojom bruchu a rozlietali. Odvtedy sme boli „spolu.“ 

Zažili sme krásne dva mesiace. Naše stretnutia sa mi navždy vryli do pamäti. Ty si sa navždy vryl do môjho srdca. Ale nie každej láske je súdené prežiť navždy. Od začiatku som vedela, že sa musím držať v bezpečnej vzdialenosti a neprepadnúť tomu úplne. 

Ale dnes prišiel deň, keď som si uvedomila, že je čas odísť… 

Nie preto, že ťa už neľúbim. Musím odísť, lebo ťa ľúbim každým dňom viac a viac. A nedokážem to už zastaviť. Moja láska k tebe by ďalej rástla a obaja vieme, že na konci by si mi zlomil srdce. Život to zariadil tak, že sme sa stretli v čase, keď nemôžeme byť spolu. 

pinterest.com

Sme tak rovnakí, a predsa tak rozdielni. Tak blízko seba, a predsa tak strašne ďaleko. Aj napriek tomu, že rozprávky majú vždy šťastné konce, tá naša sa šťastne skončiť nemôže. Bolo nám súdené, aby sme sa stretli, ovplyvnili svoje životy, a každý musí pokračovať na svojej ceste ďalej. 

Jeden bez druhého… 

S krásnymi spomienkami, ktoré nám nikdy nikto nevezme. A ja sľubujem, že na teba nikdy nezabudnem, ponesiem si všetky spomienky na nás dovtedy, kým budem vládať. Budem si čítať naše správy, smiať sa aj plakať. Budem sa pozerať na oblohu plnú hviezd a dúfať, že možno niekde stojíš aj ty pod holým nebom a myslíš na nás. 

Na našu lásku, ktorá aj napriek svojej sile nedokázala čeliť osudu. Na našu lásku, ktorá bola tak silná, až nás rozdelila. Jediné, čo si v tejto chvíli prajem, je, aby si nikdy neľutoval nič z toho, čo sme zažili. Aby si z toho všetkého krásneho čerpal energiu ešte veľmi dlho a pri spomienke na naše stretnutia sa usmial. Iba my dvaja budeme vedieť, čo ten úsmev znamená, naše tajomstvá naveky ostanú v nás.

Verím, že príde čas, keď sa opäť stretneme. Pozriem sa ti do očí a uvidím v nich, že si šťastný. Prejdeme mlčky okolo seba, naše ruky sa jemne dotknú a ja si v duchu poviem: „Ďakujem za neho, zaslúži si to.“

Autor: Katka D. 

Coverphoto: Photo by William Recinos on Unsplash

Facebook komentáre