Tento článok nebude o mužoch. Nebude venovaný jemu, ktorý sa nevie rozhodnúť, či má ísť alebo zostať. Bude venovaný tebe… Chcela by som ho venovať všetkým ženám, ktoré sa dostali vo svojom živote do bodu, kedy by aj chceli, ale nevedia, či môžu odísť. Možno sa to týka vzťahu. Možno života ako takého, alebo miesta, kde práve žiješ, len cítiš, že tam nepatríš.
A možno si len ako ja. Občas jednoducho potrebuješ vypadnúť…
pinterest.com
Sama…
Keď si vo vzťahu a máš pocit, že chceš odísť, ale to pomyselné puto ťa stále drží, tak ťa prosím, neobzeraj sa a bež. Vieš, môj názor je, že keď už začneš čo i len o odchode uvažovať, tak niečo nebude v poriadku.
Keď raz pomyslíš na to, že by si možno predsa len odišla a možno to predsa len ešte nie je ten pravý, tak to tak aj je. Inak by si o odchode nikdy ani nepremýšľala. Viem, že to nebude ľahké, ale zbaľ si veci a odíď skôr, ako by mohlo byť neskoro.
Ak žiješ Život, ktorý ťa doslova dusí a si v meste, v ktorom sa necítiš doma, tak sa, prosím, odsťahuj. Kúp si obrovský kufor, nahádž tam všetko potrebné a choď. Že nevieš kam? Je to úplne v poriadku…
Cesta je dôležitá a nie cieľ.
A čo keď si po mesiaci uvedomíš, že sa predsa chceš vrátiť? Tak sa jednoducho vráť. Pokiaľ niekde necháš rodinu a kamarátov, ver mi, že sa VŽDY budeš mať kam vrátiť.
Som presvedčená, že odchod nie vždy znamená útek a zbabelosť. Niekedy v živote nastanú situácie, na ktoré proste nevieme nájsť odpoveď. Ona, samozrejme, existuje, ale nemáme nadhľad potrebný na to, aby sme problém riešili. Sme stále v tom istom kolotoči.
Riešime ten istý problém a pritom robíme neustále tie isté chyby stále dookola, často si to ani neuvedomujúc. Presne v tomto prípade je odchod to najlepšie riešenie. Teraz ti nepoviem že máš dať výpoveď, predať všetko, čo máš a ísť na druhý koniec sveta. Vôbec nie… problémy sa majú riešiť.
Zober si jednoducho voľno – vo svojom vlastnom živote.
Vyber sa s ruksakom na chrbte do prvej destinácie, kde nájdeš prvú lacnú letenku. Choď hocikam, kde sa to nebude podobať každodennému stereotypu.
Choď sama. Buď sama so sebou a dovoľ sama sebe premýšľať. Choď preč preto, aby si sa vďaka tomu odstupu naučila byť znovu vďačná za to, čo už považuješ za samozrejmosť.
A možno prídeš na to, že to až taká samozrejmosť nie je.Ten úsmev, ktorý ťa budí každé ráno, je presne ten, o ktorý si pred rokmi bojovala. Prosím, neprestaň byť zaň vďačná každý deň.
pinterest.com
To, že máš zdravú rodinu a ľudí okolo seba, ktorí ťa majú radi, je tiež dar. A možno práve diaľka ti ukáže, ako veľmi na tom všetkom záleží.
Ak chceš odísť, prosím, choď.
Nepremýšľaj. Nespisuj si svoje vymyslené pre a proti. Ak ti čo i len raz napadne myšlienka o odchode, nečakaj. Život je príliš krátky na to, aby sme čakali na zmenu… Tú zmenu musíme v prvom rade symbolizovať my sami. Nikto nezmení tvoj život k lepšiemu ani k horšiemu, to dokážeš len ty.
Samozrejme, ľudia majú vplyv na tvoj život, ale iba do takej miery, do akej im to ty dovolíš.
Preto ťa prosím, nepočúvaj otázku typu „Prečo?“ alebo „Zbláznila si sa?“ Môže sa stať, že ti iní nebudú rozumieť, ale jedine ty cítiš, čo naozaj potrebuješ.
Coverphoto : unsplash.com
