Nie je v tom nič. Nič iné, len ten skvelý pocit, že nie sme sami. Práve teraz, keď nedokážeme zaspať už pár nocí, keď máme chrípku, alebo sme jednoducho smutní. Možno veci nefungujú ako obyčajne, možno sme o niekoho prišli a my len chceme cítiť, že sa o to máme s kým podeliť.
Nie vtedy, keď sa nás pýtajú, ale teraz, o druhej ráno, keď chceme plakať, kričať alebo skočiť do vody a na chvíľu prestať myslieť. Veci nedávajú význam a tak stále príliš premýšľame. Nedá sa z toho, dostať.
thoughtcatalog.com
Vidíme tie nekonečné facebookové statusy a fotky, nebaví nás to. Všetci vyzerajú tak šťastne, no aj my sme včera pridali fotku, na ktorej nosíme úsmev. Tak premýšľame. Sú tie všetky fotky skutočné? Sú tie napísane statusy úprimné?
Posielaš smajlíka kamarátovi, o ktorom dúfaš, že je ešte online. Vždy tu je, no ešte nikdy tu s tebou neostal len preto, že ty si jednoducho nedokázala zaspať. Nechceš to od nikoho každý deň.
Nechceš, aby niekto kvôli tebe ráno vstával nevyspatý, no niekedy jednoducho potrebuješ cítiť, že niekomu záleží na tom, či sa vyspíš dobre aj ty. Poslal radu na dobrú noc, vraj si máš vypnúť Wi-Fi. Ach, zrazu si hovoríš, s kým sa to vlastne bavíš.
Píšeš ešte jednému, odpisuje rýchlo. Pýta sa, čo sa deje. Ty mu povieš úplne všetko, aj keď nie ste najlepší priatelia. No obaja nedokážete spať, a tak ste tu zrazu pre seba. Je to zvláštne, veď nikoho si nepripúšťaš k telu len tak, teraz je to iné. Nachádzaš nového priateľa.
Možno premýšľaš napísať tomu, kto ti nedávno zlomil srdce. Ďakujem tým ľuďom, vďaka ktorým sme to nespravili. Vedela si, že by to bolo bezvýznamné, no v núdzi sme schopní všeličoho.
Veľká vďaka za to, že odpovedajú, keď už celý svet spí.
Za to, že neignorujú. Za to, že nám dajú pocit, že je tu stále niekto, kto sa zaujíma. Vtedy, keď sme opití, smutní, v beznádejnej situácii, alebo sa len chceme rozprávať. Robíte všetky tieto chvíle ľahšie, menej osamelé. Vďaka vám sa nám nakoniec lepšie zaspáva. Zobúdzame sa s lepším pocitom a náš svet je jednoducho o kúsok krajší.
