V mojom živote ku mne prehovorilo mnoho ľudí. Niektorí dokázali povedať tie najkrajšie slová, najkrajšie vety… Plné lásky, plné záujmu, plné toho, čo som chcela počuť. Niektoré slová si prehrávam v hlave dodnes. Sú ako moja obľúbená skladba. Poznám ich naspamäť a spievam si ich, keď ich potrebujem počuť, keď mi chýbajú v mojom živote. Prehovoriť dokážeme každý, avšak prehovoriť k druhému človeku očami, to je niečo, o čom som len snívala.
unssplash.com
Donedávna…
Sedel si oproti mne. Rozprávali sme sa. Počúvali sme sa. Boli sme obaja neistí, boli sme obaja nervózni, boli sme obaja hanbliví. Moje ruky sa triasli, môj hlas bol rozpačitý, srdce mi bilo ako bláznivé a ty si tam sedel a rozprával. Pamätám si každú vetu, čo si povedal, pamätám si každý pohľad, čo si mi venoval. Celú našu konverzáciu som ťa počúvala a zároveň len premýšľala, aké je to objať ta, aké je to byť v tvojom objatí a nikdy z neho neodísť.
Až som nevydržala a objala ťa. Čas sa zastavil. Pre mňa, možno aj pre teba. Zrazu všetko bolo možné, zrazu všetko dávalo zmysel. Keď si sa mi v tej sekunde pozrel do očí, videla som tam celý náš svet, ktorý nemáme, ktorý neexistuje, pritom v tvojich očiach bol. Videla som obrovské more a tlkot tvojho srdca v ňom robil vlny. Strácala som sa v nich. Cítila som len pokoj a lásku. Nemusel si nič povedať, tvoje oči hovorili tie najkrajšie slová. Chcela som sa do nich pozerať večnosť a stále by som mala pocit, že to je krátko.
Neviem na ten pohľad, na tvoje oči zabudnúť. Neviem zabudnúť na ten domov, čo som z nich cítila. Moje srdce bije ako bláznivé, lebo presne tento druh konverzácie hľadalo roky, presne toto chcelo a všetko to znie ako sen. V dnešnej dobe existujú ľudia, ktorí k vám prehovoria cez jeden pohľad. Existujú oči, ktoré sa smejú, existujú oči, ktoré plačú, existujú oči, ktoré ľúbia, existujú oči, ktoré opúšťajú. Tvoje boli všetky v jednom. Smial si sa, trpel si, ľúbil si a opustil si.
unsplash.com
Oči sa zavreli, srdce ochladlo, rozum vytriezvel…
Tvoje oči mi povedali toľko, avšak tvoje ústa nič. Verila som tvojim očiam, pred pár týždňami, dnes už sa moje pocity zmenili. Zrazu sa cítim neisto, zrazu sa cítim, že to čo som videla som vidieť chcela, avšak to tam nebolo. Dávam na svoju intuíciu, že sa mýlim. Lenže… Pochybujem. Strach je silnejší, strach je väčší, strach nedokážem prekonať. Zrazu sa vo svojom pocite domova sa cítim bez domova. Bojím sa, že to všetko bol sen, ilúzia. A zrazu, keď nastáva ticho a ja sa už nemôžem pozrieť do tvojich očí, nemôžem sa ťa nič spýtať, tak jediné, čo ma obklopuje, je neistota.
Cítim sa tak naivne a hlúpo. Cítim sa, že toto nie som ja. Hľadám sa, hľadám teba, lebo ty máš momentálne všetky odpovede na moje otázky. Vravím si, že mi stačí jeden pohľad a buď uverím všetkému, alebo si všetko zničím. Túžim ťa nájsť, zároveň je môj strach väčší. Čo ak naozaj som len snívala s otvorenými očami?
A nakoniec prídem o tvoje oči, o tvoje slová v nich, o teba. Nemôžeš prísť o niekoho kto k tebe nepatril. Tvoj pohľad, môj pohľad patrili k sebe. Priťahovali sme sa. Lenže to bola minulosť, ktorá nie je. Je tu prítomnosť, v ktorej si obaja žijeme svoje príbehy, ktoré sme nedokončili. Vytvárame si nové a tvárime sa, ako je všetko ide presne tak, ako má ísť. Ako sa máme v živote, avšak nemáme. Hovoríme, ako je všetko v poriadku. A ono vlastne aj je. Lebo podľa nášho správanie sa nič nestalo, podľa nášho správania naše oči k sebe neprehovorili, podľa nášho správania sme „kamaráti“.
unsplash.com
A tak zatváram oči a umlčujem svoje srdce…
Môj strach ma kompletne pohltil. Zatváram všetko, v čo som dúfala. Mažem všetky vety, ktoré ti chcem povedať. Vymazávam všetky svoje myšlienky, ktorým som verila. Rozbíjam svoje sny a mením ich na realitu. Nechávam v sebe len jednu spomienku. Tú, ako sme k sebe prehovorili cez oči, cez naše duše. Odkladám si ju. Bol to pre mňa ten najkrajší a nezabudnuteľný moment, takže akokoľvek bol klamlivý, mne na tom nezáleží.
Ja som to cítila, ja som mala v ten okamih lásku, domov, pokoj. Nezáleží na tom, čo mám teraz, ak som to raz mala. Verím, že to dokážem nájsť znova. Verím, že aj ty to dokážeš znova nájsť. Naše ticho ma obklopilo. Dalo mi odpovede na moje nevyslovené otázky. Objalo ma silnejšie ako ty a prehovorilo ku mne ako ty nie. A tak sa len ťažšie nadýchnem, avšak usmejem sa. Lebo ty si dokázal niečo, o čom som donedávna len snívala. Rozprával si na mňa bezo slov, dal si mi domov bez kľúčov, dal si mi lásku bez srdca. Bol si niekto tak výnimočný, až si sa premenil na rozprávku.
Málo slov povedaných, mnoho pohľadov vymenených.
Dnes nič z toho nie je dôležité, všetky spomienky zostali bolestivé.
Rozum rozpráva, srdce umlčujem, nič čo sa však stalo, neľutujem.
Možno o pár dní a možno nikdy… Vyriešia sa medzi nami všetky krivdy.
Autor: browneyes
Coverphoto: Photo by Toa Heftiba on Unsplash
