Nie sme práve príkladom večnej lásky. Ľúbili sme sa a boli sme šťastní, ale stratili sme to. Jednoducho časom naša láska zoslabla až sa napokon rozplynula v hmle úprimného priateľstva. Niekedy láska pretrvá, inokedy sa zmení na niečo iné, ale rovnako úprimné.

 Malé lásky sa vraj menia na priateľstvo, tie veľké na nenávisť.

Neviem, či to medzi nami bola ,,malá“ láska. Prežili sme spolu toho dosť, poznáme sa dobre a práve preto sme k sebe dokázali byť úprimní a priznať si, že sa naša láska skončila. Odrazu boli preč tie dni, keď sme jeden pre druhého boli všetkým. Láska pozvoľna prešla do priateľstva a my sme sa rozumne vyhli zlomeným srdciam.

Budeš mi chýbať, pravdaže. Ale obaja si zaslúžime stretnúť skutočnú lásku, ktorá sa ani časom nestratí. Ako dlho by sme mohli vydržať vo vzťahu, ktorí spája iba priateľstvo? Ako dlho by sme vydržali klamať samých seba ?

pinterest.com

Viem, že keď odídem, budeš potrebovať lásku. A želám ti ju stretnúť z celého srdca.  Keď odídem, nesmieš ostať dlho sám. Nesmieš sa kvôli nám trápiť. Iskra medzi nami zhasla. Aj to sa  predsa stáva.

Som ti vďačná, že sme si to nikdy nemuseli vyčítať, pretože sme si rozumeli aj bez slov. Som ti vďačná za všetky spoločné zážitky, ktoré ostanú v mojich spomienkach po celý život a na ktoré si vždy rada spomeniem. Ale musíme už ísť…

Neotáčaj sa, kráčaj vpred. A jedného dňa stretneš ju, viem to! Verím, že ťa bude milovať tak, ako si zaslúžiš. Keď ju stretneš, budeš hneď vedieť, že je to ona. A vtedy sa budem tešiť spolu s tebou, bez štipky žiarlivosti.

Možno nebudem vždy stáť po tvojom boku, ale prídem vždy, keď mi zavoláš. Odpoviem ti na každú správu, aj o niekoľko rokov, keď budeme už ďaleko. Pre našu spoločnú minulosť budem vždy pripravená pomôcť ti k vysnívanej budúcnosti.

Poznáme sa vlastne takmer celý život. Vyrastali sme spolu, vzďaľovali a približovali sa jeden k druhému. Bol si moja prvá veľká láska, lebo vieš, láskou sme nazývali držanie sa za ruky a nesmelé bozky na líce. Pamätáš? Boli sme deti. Spolužiaci si z nás robili srandu, pretože sme boli už od základnej slávny školský párik. Nerozluční.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Moje prepáč, ktoré sa k tebe už nikdy nedostane

Ale ako sme dospievali, zmenilo sa aj naše chápanie lásky. Odrazu sme mali každý inú predstavu o spoločne strávenom čase. A potom, prešli už roky…

Za ten čas som si zvykla považovať ťa za súčasť svojho života. Vždy som sa ti zverila so všetkým, čo ma trápilo, ty si mi veril viac ako svojmu najlepšiemu kamarátovi. Koľko sme mali rokov, keď sme sa do seba zaľúbili? Pätnásť?!

pinterest.com

A dúfam, že na mňa nezabudneš, keď už prišiel  čas sa rozlúčiť. Ver mi, aj o desať rokov, keď ťa stretnem  znova, s radosťou sa k tebe rozbehnem, aby som ťa pozdravila. Vždy si rada s tebou zopakujem obed u tvojej mami, pretože varila najlepšie špagety na svete. Vždy sa mi vybaví pred očami tvoja tvár, keď budem počuť tvoje meno. A vždy sa usmejem, keď mi ťa niečo pripomenie.

Chcem od teba len jedno – buď šťastný. Nepoznám nikoho, kto by si to zaslúžil viac. Buď šťastný, priateľ môj. Láska príde. Jedného dňa zaklope aj na tvoje dvere. Vtedy, prosím, nenechaj ju odísť. Bojuj o ňu. A keď nebudeš vedieť ako ďalej, vždy sa môžeš spoľahnúť, že ťa v tom nenechám samého.

Všetci potrebujú lásku, vieš? Bez lásky sme len bezduché bábky na šachovnici života. Odchádzam a dávam prednosť tej, ktorá príde po mne. Vždy budeme nerozluční priatelia, ale potrebujeme lásku. A spolu ju už nenájdeme.

Je lepšie odísť teraz ako sa spolu trápiť a topiť sa v klamstvách. Je lepšie odísť, ako stáť v ceste šťastiu, ktoré môžeme zažiť, hoci s niekým iným.

coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre