Dovolím si tvrdiť, že väčšina žien – či sú si to ochotné priznať, alebo nie, sníva o svadbe, rodine, deťoch. Samozrejme, ak sa tu nachádzajú aj také, ktoré medzi ne nepatria, nebojte sa, nie je na vás nič zlé a ani to neznamená, že nemôžete pokračovať v čítaní.
Ja som však jedna z tých, ktoré o svadbe snívali odvtedy, odkedy zistili, čo vlastne samotná svadba je.
Snívala som už odmalička o krásnych bielych svadobných šatách, ktoré budú zdobiť milióny malých kamienkov – nie nadarmo ma kamarátky volajú straka. Nesnívala som však len o šatách, ale aj o mužovi, ktorý bude dôvodom, že si tie pre mňa vyvolené a samozrejme najkrajšie svadobné šaty oblečiem.
Nikdy by som si však nemyslela, že ak sa raz dočkám dňa, kedy začnem po maličkých krôčikoch plánovať našu svadbu, zažijem aj jedno z najväčších sklamaní v mojom živote.
unsplash.com
Toto je môj príbeh…
Príbeh, v ktorom som si vybrala tie najkrajšie svadobné šaty, o akých som ako malá len snívala. Tie, ktoré som si ani len nechcela vyskúšať, pretože sa mi zdali príliš odvážne, či už pre strih alebo pre zdobenie. A predsa. Boli to ony. Boli to tie svadobné šaty, ktoré rozplakali nielen mňa, ale i moje úžasné publikum, ktoré mi je srdcu najbližšie – moju maminu a najlepšie kamarátky.
Nejde tu však len o šaty a dokážem zabudnúť aj na tú hŕbu svadobných dodávateľov, ktorých sme mali dohodnutých. Ide tu o ten pocit. Pocit sklamania, ktorý som si ja, večná romantička musela zažiť a zažívam.
Pocit, že som všetko mala na dosah ruky a zrazu som o to prišla.
Nemôžem povedať, že sa to stalo vyslovene v jednom momente, pretože tých momentov bolo toľko, ako ozdôb na mojich svadobných šatách…
Výkričníky mi v hlave začali vyskakovať už krátko po našom prvom, zatiaľ len malom spoločnom áno, ktoré som mu povedala okolo polnoci na pláži pri oceáne. Výkričníky mi vyskakovali v hlave po každej jednej hádke, kedy si ma zo dňa na deň vážil menej a menej.
Prestal si uvedomovať, to čo by som preňho bola schopná urobiť, prestal si uvedomovať, že bol mojím zmyslom života. Postupne, čím viac ničil moju lásku a začal sa ku mne správať horšie a horšie, náš vzťah nasmeroval k jednému veľkému nie.
Nie, ktoré znamenalo, že už nechcem a nevládzem…
Že si nechcem pokaziť celý život a že chcem tieto momenty, ktoré majú byť jedny z najkrajších v živote, zažívať naozaj šťastná. A to som nebola, pretože som sa od zásnub čím ďalej, tým viac len a len trápila.
Ako čas plynie, si však uvedomujem, čo je vlastne dôležité. Miesto, kde ma môj bývalý priateľ, bývalý snúbenec požiadal o ruku, by bolo pre niekoho dokonalé. No teraz viem, že to miesto by mala byť len čerešnička, pretože podstatné je v danom momente to, čo tí dvaja cítia.
Samozrejme, v mojich predstavách, ktorých bolo neúrekom (nebudeme si klamať, o zásnubách som snívala asi od puberty, ak nie skôr) som si vždy predstavovala aj to, čo mi môj budúci manžel povie.
unsplash.com
Vždy som snívala o tom, že mi povie, prečo ma tak strašne miluje…
Povie mi dôvody, kvôli ktorým chce so mnou zostať po zvyšok života a že by ma nikdy nevymenil za nič na svete. Povie mi, že ma miluje aj s mojimi chybami, je si vedomý aj tých svojich a že práve preto sme to my dvaja. Pretože nikto nie je dokonalý.
Nie, toto nemá slúžiť ako návod pre mužov s podtitulom: Ako požiadať svoju ženu o ruku. Píšem tieto riadky pre pochopenie vlastných pocitov a pre ich prijatie. Pretože nič iné mi vlastne ani len neostáva.
Zostáva mi len zmieriť sa s tým, že šaty ktoré som si vybrala a vysnívala, si nikdy neoblečiem…
Nechcem znieť ako najväčší pesimista, netvrdím, že neverím, že sa nikdy nevydám, no tieto šaty to určite nebudú. Aj keď nie dnes, no raz budem opäť naozaj šťastná a milovaná, tak ako som kedysi verila, že som. Dovtedy mi však neostáva nič iné, len postaviť sa na vlastné nohy a byť silnou.
Byť silnejšou, ako som bola doteraz, pretože len ten krok, v ktorom som ho definitívne odstrihla zo svojho života, bol jeden z najťažších, no musel prísť. Musel prísť, aby som našla cestu k vlastnému šťastiu.
Coverphoto: Photo by Dmitry Schemelev on Unsplash
